Dáta z Eurostatu prekvapili. Napriek predstave, že pre pandémiu nového koronavírusu trávi svoj pracovný čas doma značná časť slovenskej populácie, sa ukázalo, že vlani sa home office dotkol len 11,6 percenta zamestnaných Slovákov. Vyplýva to z analýzy Evy Sadovskej z Wood & Company. V roku 2019, teda pred pandémiou, pracovalo z domu pravidelne alebo občas 9,5 percenta pracujúcich Slovákov. Rok pandémie teda priniesol iba nebadané zvýšenie o 2,1 percentuálneho bodu (p. b.), pričom home office sa o niečo viac týkal Sloveniek (12,8 percenta) než Slovákov (10,5 percenta).
„V rámci EÚ tak patríme aj naďalej medzi krajiny s najnižším podielom pracujúcich z domu," podotkla Sadovská s tým, že na opačnom konci rebríčka krajín sú Luxembursko (pravidelne alebo občas tu pracuje z domu 47,5 percenta ľudí) a Holandsko (40,1 percenta). Nasledujú severské krajiny ako Fínsko, Dánsko a Švédsko spolu s Belgickom a Írskom. „V nich sa počet zamestnaných občas alebo pravidelne vykonávajúcich prácu z domu pohybuje v rozpätí 32 až 39 percenta," vyčíslila analytička.
Boom home officeu kancelárie prežijú. Ale nebude to zadarmo
Naopak, horšie než Slovensko sú na tom krajiny ako Bulharsko a Rumunsko, kde tento ukazovateľ dosahoval vlani úroveň tri percentá. „V EÚ sa v priemere home office vlani týkal 21 percenta pracujúcich ľudí. Pred vypuknutím pandémie, teda v roku 2019, to bolo 14,4 perecenta zamestnaných Európanov," porovnala Sadovská.
Analytička pripomenula, že pre väčšinu pracujúcich Slovákov je home office iba fikciou. Pracovné miesta, pri ktorých možno pracovať aj z domu, tvoria na Slovensku len 29-percentný podiel. Je to najmenší podiel v rámci európskych ekonomík. Na druhej strane Sadovská vyzdvihla, že home office nemusí byť z dlhodobého hľadiska až taký ideálny. Vyznačuje sa nižšou kreativitou zamestnancov, nižšou mierou zdieľania nápadov či riešenia problémov. Sprevádza ho aj nižšia spolupatričnosť k firme a značke, oslabený tímový duch a menej flexibilná spolupráca s klientmi.
