Politici vrátane premiéra Roberta Fica počas migračnej krízy opakovane tvrdili, že Slovensko nie je atraktívna krajinou pre utečencov.
Aj týmto spôsobom Ficova vláda zdôvodňovala svoj odmietavý postoj k rozhodnutiu väčšiny členských štátov európskej dvadsať osmičky ohľadom prerozdeľovania utečencov medzi členské štáty EÚ, ktoré Bratislava napadla na únijnom súde.
O azyl vlani na Slovensku požiadalo dohromady 330 ľudí. Z tohto počtu takmer polovica pripadla na posledný mesiac roka, keď do krajiny priletela z Iraku skupina 149 asýrskych kresťanov, ktorým Slovensko poskytlo útočisko v rámci svojho dobrovoľného príspevku k riešeniu migračnej krízy.
Vlani úrady udelili azyl len ôsmim osobám, teda rovnakému počtu ako v roku 2006, čo bolo najmenej v novodobej histórii Slovenska.
Minister vnútra Robert Kaliňák pred rokom vyhlásil, že prísna azylová politika Slovenska pomáha pri ochrane krajiny pred terorizmom. Minister to povedal v reakcii na krvavý útok na redakciu francúzskeho satirického týždenníka Charlie Hebdo, ktorý si vyžiadal životy 12 ľudí.
V minulosti Slovensko zaznamenalo oveľa viac žiadostí o azyl. Počet utečencov začal výrazne stúpať v roku 1999 ao päť rokov neskôr, kedy sa krajina stala členom Európskej únie, požiadalo o azyl na Slovensku viac ako 11-tisíc ľudí. Vo výraznej väčšine prípadov bolo konanie o udelenie azylu však zastavené, a to napríklad z dôvodu, že žiadateľ krajinu opustil.
V roku 2005 počet žiadateľov o azyl na Slovensku už klesol medziročne o viac ako dve tretiny. Podľa takzvaných dublinských dohôd má žiadosť o poskytnutie azylu prejednať ten členský štát EÚ, v ktorom utečenec prvýkrát vstúpi na pôdu Európskej únie. Slovensko má vonkajšiu hranicu EÚ len s Ukrajinou.
