Vlády v eurozóne musia v budúcom roku podporiť postpandemické zotavovanie

Vlády krajín eurozóny by mali na budúci rok fiškálne podporiť postpandemické zotavovanie, aj keď v rozdielnej miere, v závislosti od úrovne ich dlhu. Takisto by mali použiť peniaze z fondu obnovy Európskej únie (EÚ) na podporu investícií, uviedla Európska komisia (EK).

„V eurozóne požadujeme v roku 2022 mierne stimulačnú fiškálnu politiku so zameraním na investície, zvyšovanie kvalifikácie pracovníkov a zabezpečenie solventnosti životaschopných firiem,“ uviedol v stredu komisár EÚ pre hospodárske záležitosti Paolo Gentiloni.

Podpora zotavenia

Podľa EK bude 2022 rok, v ktorom európske krajiny prejdú od reakcie na krízu k podpore zotavovania, predovšetkým prostredníctvom peňazí z fondu obnovy, z ktorých sa bude financovať 24 percent všetkých opatrení na podporu zotavenia.

EK predpokladá, že vlády minú 40 percent z grantovej zložky fondu obnovy, celkovo 338 miliárd eur, na budúci rok.

„Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti sa teraz implementuje v 22 krajinách EÚ, ktoré chcú minúť okolo 40 percent zo svojej celkovej grantovej alokácie v roku 2022. To, aby sa to úspešne zvládlo, bude zrejme najväčšou výzvou a príležitosťou v budúcom roku,“ povedal Gentiloni na tlačovej konferencii.

Verejný dlh krajiny

EK však upozornila, že pri fiškálnej podpore je potrebné brať do úvahy aj verejný dlh každej krajiny, pričom niektoré, ako Taliansko s dlhom 160 percent hrubého domáceho produktu (HDP), musia obmedziť svoje bežné výdavky.

Podľa EK má 12 krajín eurozóny makroekonomické nerovnováhy, ktoré je potrebné pozorne preskúmať, pričom v troch z nich - Cyprus, Grécko a Taliansko - sú mimoriadne veľké. Okrem veľkého dlhu Taliansko zápasí so slabým rastom produktivity, Grécko s vysokou nezamestnanosťou, veľkým objemom zlých úverov a nízkym rastovým potenciálom, Cyprus so zlými úvermi a veľkým deficitom bežného účtu platobnej bilancie.