Nová štúdia Medzinárodného menového fondu odhalila, akou obrovskou sumou prispievajú štáty na podporu využívania energie z fosílnych palív. V roku 2015 by to malo byť až 5,3 bilióna dolárov, čo predstavuje 6,5 percenta globálneho HDP.

Je to viac, ako všetky krajiny sveta vynaložili na zdravotnú starostlivosť v roku 2013, napísali ekonómovia MMF Benedikt Clements a Vitor Gaspar na blogu k záverom novej správy. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie totiž stála zdravotná starostlivosť pred dvomi rokmi 6 percent svetového HDP. 

„Tieto odhady sú šokujúce,“ tvrdia ekonómovia. „Suma pre rok 2015 je viac než dvojnásobkom čiastky dva bilióny dolárov, ktorú sme odhadovali pre rok 2011,“ dodávajú k výške dotácií.

Nejde pritom len o priamu, ale aj o skrytú podporu fosílnej energie. Spadajú tam tak podľa MMF aj náklady štátov za škody, ktoré uhrádzajú za firmy. Tie vznikajú pri spaľovaní uhlia, ropy a zemného plynu v podobe preplácania liečby pacientov či naprávania škôd spôsobených na životnom prostredí.

Vyvrátený mýtus o lacnej energii

Najnovšie závery MMF ukazujú, že tieto nepriame dotácie sú omnoho vyššie, ako sa predpokladalo. Čiastka presahujúca päť biliónov dolárov ročne znamená, že vlády doplácajú za využívanie fosílnych zdrojov energie čiastkou 10 miliónov dolárov každú minútu.

„Ide o veľmi dôležitú analýzu, ktorá vyvracia mýtus o lacných fosílnych palivách tým, že ukazuje, aké obrovské sú ich skutočné náklady. Neexistuje žiadne zdôvodnenie týchto obrovských dotácií, ktoré deformujú trhy a spôsobujú škody ekonomikám najmä chudobnejších krajín,“ cituje britský denník The Guardian Nicholasa Sterna, klimatického ekonóma z London School of Economics. Dokonca dodal, že suma je z jeho pohľadu stále podhodnotená a nereflektuje všetky výdavky spojené s globálnym otepľovaním.

Správa vychádza z údajov Svetovej zdravotníckej organizácie a ďalších inštitúcií. Dotácie rozdeľuje na prvotné, do ktorých radí nižšiu cenu energií pre domácnosti a firmy, než sú skutočné náklady na jej vyprodukovanie a druhotné, kde započítava daňové úľavy, ničenie životného prostredia, náklady na zdravotnú starostlivosť a ďalšie spôsobené využívaním špinavej energie. Kým prvý okruh dotácií má dosiahnuť čiastku 330 miliárd dolárov a je dokonca nižší než pred pár rokmi, druhý sa vyšplhal až na 5,3 bilióna.

Dotácie sa pritom netýkajú len nerozvinutých časti sveta. Najvyššie sú v Číne, ktorá zadotuje svoj priemysel s fosílnymi palivami čiastkou až 2,3 bilióna dolárov. Nasledujú Spojené štáty s takmer 700 miliardami, Rusko s 335 miliardami, India s 277 miliardami a Japonsko, ktoré špinavú energiu podporí v tomto roku 157 miliardami dolárov.

O polovicu menej úmrtí, o pätinu emisií. Treba však priplatiť

MMF varuje, že využívanie energií sa bude musieť zmeniť. Tvrdí, že ak by prestali štáty fosílne palivá dotovať, klesli by emisie oxidu uhličitého až o 20 percent a až o 50 percent by mohol klesnúť počet úmrtí, ktoré sú pripisované životu v znečistenom ovzduší. Zachrániť by sa tak podľa Fondu dalo až 1,6 milióna životov ročne.

„Len v samotnej Číne Svetová zdravotnícka organizácia odhaduje, že viac ako jeden milión ľudí predčasne umrie v dôsledku znečistenia ovzdušia, ktoré je spôsobené spaľovaním fosílnych palív, najmä uhlia,“ píšu ďalej na blogu B. Clements a V. Gaspar.

MMF priznáva, že vypustenie dotácií by sa premietlo do vyšších cien pre odberateľov energií. Zároveň však dodáva, že zmena je nutná okamžite, keďže sú príliš vysoké. Zároveň ich vypustením by štát ušetril nemalé finančné zdroje, ktoré by spotrebiteľom mohol kompenzovať v inej podobe. „Ceny energií z fosílnych palív sú žalostne nízko pod úrovňou, ktorá reflektuje ich skutočné náklady,“ tvrdí V. Gaspar.

MMF však vidí v ukončení dotovania aj výrazný ekonomický potenciál pre krajiny, ktoré by k takémuto kroku pristúpili. Predpovedá im hospodársky rast, znižovanie chudoby prostredníctvom zvyšovania investícii do infraštruktúry, zdravotníctva či vzdelávania a v podobe znižovania daní.

Paradoxne by sa ušetrilo aj na obnoviteľných zdrojoch energie. Ak by totiž cena energie z fosílnych palív zahŕňala aj všetky dôsledky ich používania, zmazala by sa jej konkurenčná výhoda. Zelenú energiu by nebolo potrebné dotovať a ušetrilo by sa podľa MMF ďalších 120 miliárd dolárov ročne.