Vládne deficity a dlhy v eurozóne a EÚ minulý rok prudko stúpli

Vládne deficity v eurozóne a Európskej únii (EÚ) v minulom roku prudko stúpli rovnako ako verejné dlhy. Hlavným dôvodom boli opatrenia na zmiernenie následkov pandémie ochorenia Covid-19.

V eurozóne vládny schodok v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) v roku 2020 vyskočil na 7,2 percenta z 0,6 percenta v roku 2019, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat. V celej EÚ vládny deficit vzrástol na 6,9 percenta HDP z 0,5 percenta HDP. Verejný dlh v eurozóne dosiahol na konci vlaňajšieho roka 98 percent HDP po 83,9 percenta na konci roka 2019 a v EÚ sa zvýšil na 90,7 percenta HDP zo 77,5 percenta HDP. Celkový vládny dlh v eurozóne stúpol o 1,24 bilióna eur na 11,1 bilióna eur a v EÚ o 1,94 bilióna eur na 12,08 bilióna eur.

Najvyšší deficit spomedzi členských štátov EÚ v minulom roku zaznamenalo Španielsko (-11 percenta), nasledované Maltou (-10,1 percenta), Gréckom (-9,7 percenta), Talianskom (-9,5 percenta), Belgickom (-9,4 percenta), Francúzskom a Rumunskom (-9,2 percenta). Deficit Slovenska dosiahol 6,2 percenta HDP. Schodok všetkých krajín okrem Dánska (-1,1 percenta) bol vyšší než 3 percentHDP.

Na konci roka 2020 malo najnižší verejný dlh v pomere k HDP Estónsko (18,2 percenta), nasledované Luxemburskom (24,9 percenta), Bulharskom (25 percenta), Českom (38,1 percenta) a Švédskom (39,9 percenta). Dlh štrnástich krajín EÚ sa na konci vlaňajška nachádzal nad 60 percent HDP, pričom najvyšší malo Grécko (205,6 percenta), nasledované Talianskom (155,8 percenta), Portugalskom (133,6 percenta), Španielskom (120 percenta), Cyprom (118,2 percenta, Francúzskom (115,7 percenta) a Belgickom (114,1 percenta).