Od programového vyhlásenia novej vlády (PVV) sa dá nasledujúce štyri roky očakávať veľmi pomaly klesajúci deficit, ktorý neprispeje k zastaveniu nárastu verejného dlhu. Slovensko sa tak bude zadlžovať rovnako ako doteraz a udržateľnosť verejných financií zostane v pásme vysokého rizika. V reakcii na PVV, ktoré schválila vláda v pondelok a v týchto dňoch o ňom rokuje parlament, to konštatoval Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS).
„Vláda v novom programovom vyhlásení jednoznačne ukázala, že deficit ani dlh nepovažuje za skutočný problém Slovenska a plánuje sa spoliehať na ekonomický rast a náhodu (pokles cien energií), ktoré im majú pomôcť postupne znižovať deficit," zhodnotil inštitút. Naznačuje to podľa neho nedostatočné konsolidačné úsilie vo výške 0,5 percenta hrubého domáceho produktu, a to predovšetkým cez zvyšovanie daňového zaťaženia. Zámer zvyšovania efektivity prevádzky štátu totiž na sedemmiliardový schodok nestačí.
Zvyšovanie spotrebných daní je ľahká cesta
Najväčší problém programu podľa INESS spočíva v tom, že sa v ňom ťažko nájdu konkrétne úsporné opatrenia, sú tam však silné vyhlásenia o zvyšovaní daňového zaťaženia. „Bez akejkoľvek snahy o definovanie súčasnej progresivity zdanenia príjmu fyzických osôb vláda navrhuje jej zvýšenie," upozornil inštitút. A dodal, že tento zámer ešte zhorší schopnosť Slovenska udržať na svojom území talenty, šikovných a kvalifikovaných pracovníkov.
Odkaz na vyššie zdanenie negatívnych externalít považuje INESS za nesystémový krok, pretože sadzby v tejto oblasti sú už v súčasnosti vysoké. Je to však pre vládu jednoduché, pretože pri ich prijímaní môže očakávať minimálny politický alebo spoločenský odpor. „Zvyšovanie vybraných spotrebných daní je ľahká cesta a práve kvôli politickej priechodnosti v PVV nenájdeme zvyšovanie dane z pridanej hodnoty. Rovnako zvyšovanie zdanenia nehnuteľností sa bude údajne týkať iba bohatých a firiem," priblížil inštitút.
Prekvapením podľa neho nie je opätovné zavedenie mimoriadneho zdanenia bankového sektora, ktoré má negatívne dôsledky. Snaha zabrániť jeho prenosu na spotrebiteľa bude podľa inštitútu pravdepodobne znamenať nárast regulácie sektora. „Za veľmi rizikové považujeme diskusie o „spravodlivej" výške zdanenia nadmerných ziskov. Toto opatrenie už nemá byť len krízovým, pre konkrétny sektor, ale trvalou súčasťou daňového systému. Nielen právnické, ale aj fyzické osoby budú podnikať v neistote, kedy štátny úradník ich zisk vyhlási za nadmerný," upozornil INESS.
Štátne regulácie budú narastať
Z programového vyhlásenia podľa neho tiež cítiť, že sa vláda chystá na riadenie podnikateľskej činnosti. A to nielen zabezpečovaním tlaku na rast miezd, ale aj vypracovaním novej stratégie hospodárstva do roku 2030, či obnovením Rady vlády pre konkurenčnú schopnosť a produktivitu. „To sú kroky, ktoré v konečnom dôsledku môžu viesť k rastu štátnych zásahov a regulácií v hospodárstve," varoval inštitút.
Časť venovaná energetike je podľa neho iba deklaratórna. Vníma v nej silné body ako kompenzácie, úloha štátu v podnikoch, štátny výkupca či výstavba ďalšieho jadrového zdroja, ale bez akýchkoľvek detailov. Dobrou správou je podľa INESS stabilita v podpore jadrových zdrojov, aj keď výstavba novej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach by mala byť odložená na neskôr.
V časti programu ministerstva práce podľa inštitútu absentuje najdôležitejší princíp, ktorým je adresnosť. „Za jediný náznak skutočne sociálnej politiky môžeme označiť návrh na zavedenie nového konceptu životného minima. Vzhľadom na to, že rast životného minima roky až dekády nedosahoval ani úrovne inflácie, je nové definovanie životného minima potrebné," vysvetlil INESS. Fiškálne najdrahšou politikou je podľa neho zavedenie plnohodnotného 13. dôchodku, nasleduje zachovanie a implicitné schvaľovanie nedávno zavádzaných plošných rodinných dávok.
Ďalšie dôležité správy
