Slovenské diaľnice síce má dostavať súkromník, no riziká aj tak ponesie štát. Umožňuje to výnimka zo zákona o štátnom dlhu, ktorú dnes na návrh ministerstva financií schválila vláda. Na základe nej bude môcť štát ručiť za úver, ktorý na dostavbu diaľnice medzi Bratislavou a Košicami poskytne Európska investičná banka (EIB).

Doteraz mal štát prísne limitované, koľko záruk môže na seba brať. Malo sa tak zabrániť neprimeranému zadlžovaniu cez štátne záruky, ktoré by sa pri neúspešných projektoch hradili zo štátneho rozpočtu.

O ručenie požadovala práve EIB, ktorá má konzorciu Slovenské diaľnice vedenom francúzskou spoločnosťou Bouygues Travaux Publiscs poskytnúť úver. Konzorcium, ktorého členmi sú i slovenské firmy Doprastav, Inžinierske stavby a Váhostav-SK, potrebuje v polovici októbra približne dve miliardy eur. Ide o výstavbu štyroch úsekov diaľnice D1 v rámci prvého balíka PPP projektov.

EIB pripustila, že by mohla financovať päťdesiat percent nákladov na stavbu. Uvažuje teda o úvere vo výške jednej miliardy eur. Koncesionár by však mal poskytnúť na 800 miliónov eur ručenie. To stavebné firmy na finančnom trhu nie sú schopné zaistiť, preto musí za úver ručiť štát.

Finančná kríza podľa hlavného analytika TREND Analyses Jána Kovalčíka nekompromisne penalizuje všetky riziká slovenských PPP projektov. Prirodzené, vyplývajúce z náročnej geológie, i zbytočné, ktoré vyplývajú zo snahy politikov stavať čo najrýchlejšie, bez ohľadu na cenu. "Šibenične krátke termíny výstavby mimoriadne náročných úsekov D1 najprv už na začiatku zvýšili cenu, ktorú si zapýtal koncesionár," hovorí.

Keďže o ich splniteľnosti pochybujú aj veritelia, pýtajú si tiež vyššiu prémiu za podstúpené riziko. "Najnovšie už aj štátne záruky. Sú ďalším dôkazom toho, že stávka vlády na jednu kartu - PPP projekty - vyjde daňovníkov mimoriadne draho," zdôrazňuje J. Kovalčík. Za peniaze z eurofondov a štátnych dlhopisov sa niektoré chýbajúce úseky D1 mohli stavať už skôr a lacnejšie.

Keďže diaľnice stavané v rámci PPP projektov budú na Slovensku tak či tak splácať daňovníci, poskytnutie štátnej záruky by podľa neho malo zmysel - v prípade, že to zníži cenu úveru na úroveň, za akú by si požičiaval štát. "Je však otázne, či sa tak naozaj stane," dodáva analytik.

Špeciálna legislatívna výnimka by mala platiť od 1. októbra. Vláda musela preto schváliť návrh, aby Národná rada SR prerokovala zákon už na septembrovej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.

Foto na titulke - Flickr.com