Deficit verejných financií by mal v budúcom roku dosiahnuť 7,44 percenta hrubého domáceho produktu (HDP). Mal by tak klesnúť z tohtoročných odhadovaných 9,68 percenta HDP. Hrubý verejný dlh sa má v budúcom roku vyšplhať na 65 percent HDP. Vyplýva to z návrhu rozpočtu verejnej správy na nasledujúce tri roky, ktorý na rokovanie vlády predložilo Ministerstvo financií (MF) SR. Kabinet ho v stredu schválil s pripomienkou.
Rezort financií upozorňuje, že rozpočet vznikal v náročných podmienkach pandémie nového koronavírusu. Predložený návrh predpokladá deficitné hospodárenie na všetky nasledujúce roky. Schodok by sa mal postupne znižovať na 6,18 percenta HDP v roku 2022 a 5,72 percenta HDP v roku 2023. Ak by mal deficit verejných financií klesnúť v roku 2023 na nulu, ako to predpokladá zatiaľ platný zákon o dlhovej brzde, podľa MF by si to vyžiadalo prijatie konsolidačných opatrení v objeme 6 miliárd eur.
Heger: Očakávať vyrovnaný rozpočet v tomto volebnom období je úplne nereálne, bol by to zázrak
Celkové príjmy rozpočtu verejnej správy by mali v budúcom roku dosiahnuť 39,6 miliardy eur alebo 41,4 percenta HDP. Celkové výdavky očakáva predložený návrh rozpočtu na úrovni 46,7 miliardy eur alebo 48,8 percenta HDP. Na výdavkovej strane počíta s rezervou 1,04 miliardy eur, a to na možný výpadok príjmov oproti prognóze. Hotovostný schodok štátneho rozpočtu, ktorý je hlavnou súčasťou verejných financií, by mal v budúcom roku dosiahnuť 8,049 miliardy eur. Predložený návrh zákona o štátnom rozpočte počíta s celkovými príjmami 15,815 miliardy eur a celkovými výdavkami 23,865 miliardy eur.
Slovenská ekonomika klesne v roku 2020 podľa prognózy, na ktorej je rozpočet postavený, o 6,7 percenta. V roku 2021 sa má hospodárstvo zotavovať a HDP už môže rásť o 5,5 percenta. Ministerstvo varuje, že ak by si situácia vyžiadala návrat k radikálnym obmedzeniam, slovenská ekonomika by sa v štvrtom kvartáli opäť dostala do recesie. Rizikový scenár predpokladá pokles HDP v roku 2020 o 8,4 percenta a oživenie rastu v budúcom roku len na úrovni 4,3 percenta. Prípadná druhá vlna vynútených reštrikcií by tak znížila príjmy o ďalšiu približne 1 miliardu eur.
