Slovensko dlhodobo neplní svoj záväzok vyplývajúci z členstva v NATO, aby na armádu nevynaložilo aspoň dve percentá výkonu ekonomiky. Vlani sme dali na obranu čiastku zodpovedajúcu iba jednému percentu hrubého domáceho produktu (HDP), teda 725 miliónov eur.
„Do roku 2020 sa zvýši rozpočet na obranu na priemer európskych členov Severoatlantickej aliancie. Podľa dnešných prepočtov by to predstavovalo medzi 1,5 a 1,6 percenta HDP,“ povedal minister obrany Martin Glváč (Smer-SD). Pätina z balíka peňazí by mala byť použitá na modernizáciu ozbrojených síl.
Ešte na jar pritom slovenský premiér Robert Fico (Smer-SD) zvýšenie výdavkov na obranu odmietal.
Odborníci už dlhšiu dobu upozorňujú, že slovenská armáda potrebuje obnoviť okrem iného starú pozemnú techniku a chystáme modernizáciu vojenského letectva.
Už v najbližších týždňoch chce Slovensko podľa ministerstva obrany dokončiť nákup dvoch vojenských dopravných lietadiel C-27J Spartan. Tender na dodávku strojov ešte v roku 2008 vyhrala talianska spoločnosť Alenia Aeronautica, vláda ale vtedy zmluvu neuzavrela z dôvodu nedostatku peňazí. Slovenskej armáde momentálne chýba moderné lietadlo na prepravu vojakov a techniky na misie do vzdialenejších krajín.
Slovensko tiež plánuje nahradiť súčasné stíhačky ruskej výroby MiG-29, pre ktoré má zabezpečené dodávky náhradných dielov do roku 2016. Očakáva sa, že slovenská armáda si po vzore Česka prenajme lietadlá Gripen. Používanie rovnakej leteckej techniky českou a slovenskou armádou by znížilo náklady na plánovanú spoločnú ochranu vzdušného priestoru oboch krajín bývalej federácie, pre ktorú sa vlády SR a Slovensko vyslovili na spoločnom rokovaní tento rok v apríli.
Navýšenie armádneho rozpočtu plánuje tiež Česko. Koaličné strany podpísali dohodu o navyšovaní armádneho rozpočtu do roku 2020 na 1,4 percenta HDP. V súčasnosti činí rozpočet českej armády asi percento HDP.
