Vláda Roberta Fica plánuje v budúcom roku znížiť deficit verejnej správy na 5,97 percenta HDP. Schodok tak má klesnúť o viac ako 0,5 percentuálneho bodu z úrovne 6,52 percenta HDP v tomto roku. Ak by nová vláda nevykonala žiadne legislatívne zmeny v skrátenom legislatívnom konaní a neprijala operatívne kroky na zníženie výdavkov rozpočtu jednotlivých kapitol, deficit rozpočtu verejných financií by v budúcom roku dosiahol 6,55 percenta HDP, teda 8,5 miliardy eur. Celkové príjmy štátneho rozpočtu na budúci rok sa rozpočtujú sumou 22,7 miliardy eur a výdavky by mali byť v sume 30,32 miliardy eur. Schodok štátneho rozpočtu sa tak určuje sumou 7,62 miliardy eur.

Rozpočtové opatrenia

K medziročnému poklesu schodku prispejú podľa ministerstva najmä prijaté konsolidačné opatrenia, a to najmä zdanenie dočasných vysokých ziskov v bankovom sektore, zvýšenie zdravotných odvodov, predĺženie platnosti solidárneho príspevku v odvetví spracujúcom ropu, zníženie odvodov do druhého dôchodkového piliera, zavedenie minimálnej a dorovnávacej dane pre právnické osoby, či zvýšenie daní z tabaku a liehu a iné. Od roku 2025 si budú európske fiškálne pravidlá pravdepodobne vyžadovať ďalšie znižovanie nominálneho deficitu o jedno percento HDP ročne.

Ekonomika Slovenska

Slovenská ekonomika v tomto roku podľa rezortu financií posilní o 1,2 percenta. Dôvodom bude slabší zahraničný dopyt a vysoké ceny. Domácnosti čakajú na ústup inflácie, spotreba preto ostáva utlmená, aj keď v závere roka podporí reálne príjmy domácností trinásty dôchodok. V dôsledku nových stropov na ceny energií pre domácnosti inflácia ustúpi a dynamika rastu slovenskej ekonomiky sa v budúcom roku zrýchli na 2,7 percenta. Rok 2024 prinesie spomalenie inflácie na 3,2 percenta a miera nezamestnanosti dosiahne nové historické minimum na úrovni 5,4 percenta. Reálna mzda sa v budúcom roku po dvoch rokoch podľa ministerstva vráti k rastu.

Makroekonomické prognózy

Makroekonomické predpoklady boli základom pre vypracovanie aktuálnych prognóz daňových a odvodových príjmov verejnej správy na roky 2024 až 2026. Aktuálna decembrová prognóza bola všetkými členmi Výboru pre daňové prognózy označená ako realistická. Výnos daní a odvodov z práce bude na horizonte rozpočtu ovplyvnený zhoršením makroekonomického prostredia a legislatívnymi zmenami. Najvýznamnejšie zmeny na rok 2024 sa týkajú zvýšenia zdravotných odvodov zamestnávateľa o jeden percentuálny bod a zníženia príspevku na dôchodkové sporenie na štyri percentá s vplyvom na rozpočet verejnej správy vo výške 763 milióna eur. Pozitívne vplyvy legislatívnych zmien na budúci rok tak kompenzujú horšie makroekonomické predpoklady v porovnaní s minuloročným rozpočtom.

Vynaložené mimoriadne úsilie vlády na zostavenie nového návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2024 až 2026 v tak krátkom čase vytvára podľa rezortu financií predpoklad na vyhnutie sa spravovaniu hospodárenia krajiny rozpočtovým provizóriom. Rozpočtové provizórium nie je v súčasnej situácii podľa ministerstva dobré riešenie pre verejné financie.

Ďalšie dôležité správy

Na snímke prezident Únie miest Slovenska (ÚMS) Richard Rybníček počas tlačovej konferencie na tému Predstavenie návrhu Únie miest Slovenska na zmenu volebného systému v stredu 6. decembra 2023 v Bratislave. FOTO TASR - Pavol Zachar
Neprehliadnite

Únia miest Slovenska je nespokojná s návrhom rozpočtu na budúci rok