Ako prvý o tom informoval server Teraz.sk. Súčasnému generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi vyprší päťročný mandát koncom tohto roka. O schvaľovaní svojej kandidatúry na stredajšom zasadnutí kabinetu sa zmienil sám M. Lajčák v e-maile politickému analytikovi Eduardovi Chmelárovi, ktorý sa o novinku podelil na sociálnych sieťach.
O nomináciu M. Lajčáka na prestížnu diplomatickú funkciu sa v krajine hovorilo už skôr. Slovenský premiér Robert Fico v kampani pred marcovými parlamentnými voľbami označil M. Lajčáka za horúceho kandidáta na šéfa OSN. „Netajím, že je to atraktívna téma, pre profesionálneho diplomata je to výzva, príležitosť - a pred príležitosťami sa neuteká,“ poznamenal minister na začiatku mája.
M. Lajčák zastával post ministra zahraničia aj v predchádzajúcej jednofarebnej vláde Smeru.
Spolu s M. Lajčákom sa o post šéfa OSN bude uchádzať prinajmenšom desiatka ďalších kandidátov. Až sedem ich pochádza z východnej Európy, ktorá svojho zástupcu v tomto úrade doteraz nemala. Ani žena až doteraz na čele OSN nestála.
Nie je vylúčené, že do súboja o funkciu generálneho tajomníka OSN sa ešte zapojí ďalší skúsený slovenský diplomat a exminister zahraničných vecí Ján Kubiš, ktorý je v súčasnosti šéfom misie OSN v Iraku. Aj o jeho kandidatúre na čelo OSN sa špekulovalo už v minulosti.
Medzi štyrmi doterajšími uchádzačkami je aj doterajšia šéfka UNESCO, Bulharka Irina Bokovová. Okrem nej je za favorita považovaná aj bývalá novozélandská premiérka Helen Clarková a bývalý vysoký komisár OSN pre utečencov a portugalský expremiér António Guterres.
Voľba generálneho tajomníka OSN bola v minulosti kabinetnou záležitosťou, v ktorej mali hlavné slovo stáli členovia Bezpečnostnej rady.
Vypočutie pred Valným zhromaždením OSN sa uskutočňuje vôbec prvýkrát. Kandidáti musia predkladať prihlášku, profesijný životopis a vyhlásenie o morálnej spôsobilosti. Od júla sa Bezpečnostná rada OSN niekoľkokrát kvôli voľbe zíde, svoj konečný návrh predloží na schválenie plénu OSN v septembri. BR OSN má však aj v tomto bode právo veta.
