Vláda tiež súhlasí so zákonom o „upomínacom konaní“, ktorý má zrýchliť, zjednodušiť a zlacniť podnikateľom vymáhanie pohľadávok a tiež s novelou trestných kódexov, ktorá má viesť k účinnejšiemu vyšetrovaniu trestných činov extrémizmu a rasovo motivovaných trestných činov.

Protischránkový zákon má odhaliť uchádzačov o verejné peniaze až na úroveň konečného užívateľa výhod. Nebude teda stačiť, ak sa uvedie len zahraničná schránková firma a jej riaditeľ ako koneční vlastníci. Po novom bude potrebné odkryť aj toho, komu skutočne plynú finančné alebo iné benefity z firmy, ktorá za zákazkou stojí. Údaje sa budú zapisovať do registra partnerov verejného sektora.

V prípade „verejných funkcionárov“ je povinnosť uviesť ich do registra aj v prípade, ak „figuruje kdekoľvek v reťazci firiem v riadiacej alebo vlastníckej štruktúre,“ spresňuje ministerstvo v odôvodnení svojej predstavy legislatívy.

Z pohľadu registra a povinnosti uviesť tam údaje o uchádzačoch bude pritom jedno, či žiada peniaze zo štátneho alebo obecného rozpočtu, štátnych fondov (vrátane eurofondov) alebo zo štátnych či obecných akciových spoločností.

Do registra sa budú musieť uvádzať aj informácie o pozadí firiem, na ktoré sú prevádzané pohľadávky voči štátu. Ak by podobný register fungoval už pred rokmi, štát aj verejnosť by sa mohli dopátrať napríklad konečných vlastníkov firmy Lemikon. Tá sa zviditeľnila sporom so štátnym Tiposom.

Rovnako by aj verejnosť mohla zistiť, či v okolí firmy nefiguruje niektorí zo slovenských verejných funkcionárov. Tými sa okrem vládnych politikov a poslancov rozumejú aj sudcovia, prokurátori či poslanci miestnych zastupiteľstiev.

Verejný register

„Register bude verejný a kontrolovateľný. Pokiaľ firma zverejní nepravdivé údaje, vystaví sa riziku vysokých sankcií,“ tvrdí ministerstvo. Zároveň sa sprísňujú postihy pre firmy za uvádzanie nepravdivých informácií až po výmaz z registra. To by pre firmu znamenalo stopku pre účasť o verejné zdroje v budúcnosti.

Protischránkový zákon by mal platiť od začiatku budúceho roka. Register partnerov bude spravovať Okresný súd v Žiline, ktorý už v súčasnosti vedie register uchádzačov o verejné prostriedky. Tým sa zabezpečí aj prepojenie oboch registrov.

Rýchlejšie vymožiteľnosť

Ďalšia legislatíva z dielne L. Žitňanskej má zrýchliť proces vymáhania pohľadávok. Ide o vážny problém slovenských podnikateľov. Ako ilustruje ministerstvo, len vlani na okresné súdy prišlo vyše 1,1 milióna podaní, z toho takmer 200-tisíc tvorili platobné rozkazy.

„Je zrejmé, že platobné rozkazy predstavujú pre súdy značnú administratívnu záťaž, ktorá ide na úkor zložitejšieho sporového konania,“ konštatuje rezort. Zavádza sa preto takzvané „upomínacie konanie“, ktoré má vymáhanie zrýchliť, zefektívniť a zlacniť pre poškodeného podnikateľa.

„Návrhom zákona (o upomínacom konaní) ustanovujeme jeden súd pre elektronické platobné rozkazy, ktorým bude Okresný súd v Banskej Bystrici. Súdy tak budú môcť využívať svoje kapacity na efektívnejšie a rýchlejšie riešenie sporov,“ opisuje ministerstvo. Vytvorí sa tiež elektronická alternatíva k už existujúcemu režimu platobného rozkazu, čo vymáhanie zlacní.

Dlžníkom však na druhej strane bude umožnený pri vyšších sumách splátkový režim. Výnimkou však podľa L. Žitňanskej budú firmy – platcovia DPH, ktoré si už stihli aj na obchody uplatniť vratku DPH od štátu. Od nich sa podľa ministerky čaká, že svoje dlhy voči dodávateľom si uhrádzajú. Preto sa na ne bude naďalej používať prísnejší pohľad.