Slovensko dnes oficiálne súhlasilo so vznikom takzvaného záchranného fondu eurozóny. Odblokovalo tak využitie mechanizmu, ktorý má zabrániť opakovaniu dlhovej krízy. Dohodu ešte musí krajina podpísať, ďalšie štáty eurozóny s ňou už súhlasili. Pôžičku zadlženému Grécku krajina, naopak, asi nepodporí. Poslancom parlamentu vláda odporučila, aby s ňou nesúhlasili.
Kabinet premiérky Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) mal pôvodne zaujať stanovisko k záchrannému mechanizmu už v stredu, rozhodnutie však odložil. Rokovali o ňom ešte lídri koalície, ktorí naštartovanie činnosti fondu podporili. V minulosti ho pritom časť politikov vládnych strán odmietala.
Napriek súhlasu so spustením fondu sa do neho Bratislava zatiaľ nezapojí. Svoju účasť vláda podmienila napríklad sprísnením dohľadu nad dodržiavaním pravidiel hospodárenia členov EÚ. Európska komisia a Európska centrálna banka by tiež mali preukázať, že problémový štát urobil všetko pre to, aby na finančných trhoch získal peniaze. Ďalšou podmienkou je poskytnutie pomoci krajine v súlade s pravidlami Medzinárodného menového fondu (MMF).
Na vytvorení zvláštnej finančnej pomoci vo výške 750 miliárd eur sa pred časom dohodli štáty únie s MMF. Eurozóna prispeje čiastkou 440 miliárd eur, zvyšok prisľúbili v prípade potreby MMF a Európska komisia. Slovensko by malo garantovať vyplatenie 4,37 miliardy eur.
Grécku, ktoré sa dostalo pre vysokú zadlženosť do ťažkostí, krajina zrejme nepožičia. Bývalá slovenská vláda premiéra Roberta Fica (Smer-SD) síce súhlasila, že Bratislava pomôže Aténam zhruba 800 miliónmi eur, nový kabinet však podobný krok odmieta. Definitívne o úvere rozhodne až súčasný parlament, v ktorom má koalícia pomerne tesnú väčšinu. Eurozóna však bude môcť Grékom pomôcť aj bez Slovenska, "záchranná akcia" by mala vyjsť na 110 miliárd eur.
Foto na titulke - SITA
