Vláda si nemôže robiť zo samospráv slúžku. Tlačí ich do druhého kola testov, platiť sa ošíva

Druhé kolo „dobrovoľného“ testovania, nariadeného vládou Igora Matoviča s podmienkou získania „priepustky na slobodu“ bude, ale nie všade. Výnimku získali okresy, kde v prvom kole plošného testovania bolo menej ako 0,7 percenta pozitívnych. Testovanie sa tak nemá týkať 25 okresov, ani Bratislavy a Košíc.

Prvé kolo testovania štát zvládol len s vypätím maximálneho úsilia samosprávy, armády, zdravotníkov a tisícok dobrovoľníkov, ktorí uverili premiérovi, že účasť na jeho „najväčšej logistickej operácii“ v histórii Slovenska je jediná nádej na to, ako konečne poraziť „hnusobu“ zvanú koronavírus.

Teraz si to 45 okresov chtiac-nechtiac zopakuje znova. Napriek tomu, že konzílium odborníkov navrhovalo 1,5-percentú hranicu infekčnosti, čo by sa týkalo len 19 okresov, testovať sa bude veľká väčšina. Otázne je, prečo si vláda presadila inú hranicu, ako navrhli odborníci. 

Podľa predsedu Združenia miest a obcí Slovenska Branislava Trégera mestá a obce boli maximálne súčinné pri tomto projekte a zároveň rovnakú súčinnosť očakávajú teraz od vlády. Vyzval ju, aby bezodkladne preplácala náklady spojené s celoplošným testovaním, nakoľko doposiaľ neboli uhradené ani náklady súvisiace s prvou vlnou nového koronavírusu. Ako jediné z  krajín v EÚ tunajšie samosprávy nedostali od štátu dotáciu, ale pôžičku, čo je podľa B. Trégera potrebné zmeniť.

Ministerstvo financií (MF) SR v utorok reagovalo, že o odpustení pôžičky a jej transformácii na dotáciu by musela rozhodnúť vláda. „Stále však platí, že v prípade toho, že sa obce v budúcnosti zapoja do plánovanej reformy samospráv, budú môcť byť tieto pôžičky zmenené na granty," poznamenal rezort.

Únia miest Slovenska (ÚMS) v utorok deklarovala, že organizácia druhého kola testovania by mala byť plne v réžii štátu. „Budeme trvať na tom, aby vláda dodala všetkým mestám a samosprávam včas jasné pokyny, potrebný personál a ochranné pomôcky," zdôraznila hovorkyňa Únie Daniela Piršelová.

Bratislavskí starostovia sa vzbúrili

Viacerí starostovia bratislavských mestských častí, aj primátor hlavného mesta Matúš Vallo, boli ešte pred pár dňami proti tomu, aby sa cez víkend konalo v hlavnom meste druhé kolo celoplošného testovania.

Poukazovali pritom na sobotňajšiu štatistiku, kde percento pozitívne testovaných v rámci Bratislavy bolo na úrovni 0,31 percenta. Vyplatilo sa im spoločne zdvihnúť hlas a trvať na rozumných požiadavkách, ktoré potvrdzovali aj dané štatistiky.  

Jednou z nich bola aj starostka mestskej časti Karlova Ves Dana Čahojová,  „Koketujem s myšlienkou, že v prípade nariadenia druhého kola testovania v Bratislave, konkrétne u nás v Karlovej Vsi, navrhnem vypovedanie poslušnosti,” oznámila na svojej sociálnej sieti. Rovnako sa k nej pridali aj starostovia ďalších bratislavských častí.

Najnovšie D. Čahojová pre TREND zhodnotila, že na základe výsledkov prvého kola testovania treba prijať racionálne a účinné opatrenia. „Sme presvedčení, že to, že sme sa ozvali, vyvolalo pozornosť a prispelo k tomu, aby v Bratislave druhé kolo testovania nebolo,“ skonštatovala. Ušetrili tým veľké množstvo financií a množstvo ľudskej práce.

Bratislava mala v rámci celoplošného testovania na ochorenie COVID-19 piaty napokon najnižší podiel pozitívnych testov spomedzi ostatných okresov na Slovensku. Je určite vhodnejšie, aby sa testy, ochranné prostriedky a ľudí sústredili do viac postihnutých regiónov a na vysokorizikové miesta - do nemocníc, domovov sociálnych služieb, na hranice, do marginalizovaných skupín.

Presné dáta z nepresných štatistík

Údaje o podiele pozitívnych, podľa ktorých sa bude či nebude testovanie opakovať, viaceré  samosprávy spochybňujú. Mnohé štátom určenú hranicu totiž prekročili aj preto, že testovali ľudí aj z okolitých regiónov, ktorí u nich nemali trvalý pobyt. K bližším dátam sa však nedostanú. Zverejňovanie podrobných dát totiž nie je pre rezort obrany aktuálne prioritou. „Nie sme štatistický úrad,“ podotkol pre médiá minister obrany Jaroslav Naď.

Presne o 0,01 percenta hranicu prekročil okres Gelnica (dosiahol 0,71 percenta). Ako pre TREND uviedol primátor mesta Dušan Tomaško, uvedený údaj im „zdvihli“ ľudia, ktorí sa k nim prišli testovať z iných lokalít.

„Testovali sa u nás viacerí Košičania, ktorým sa v ich meste nechcelo stáť v rade. Navyše, mali pozitívny výsledok. Stačilo, keby k nám neprišli traja občania zo susedných lokalít, bez trvalého pobytu u nás a neprekročíme danú hranicu 0,70 percent pozitívnych,“ spresnil.

Štatistiky sa tak neraz skreslili. Celkovo v okrese Gelnice mali 18 331 testovaných, počet pozitívne testovaných 131, pozitívne testovaných len okresu Gelnica 119 by znamenalo 0,649 percenta. Táto „odchýlka“ ich bude stáť ďalšie náklady, a preto žiadajú kompetentné orgány dáta prehodnotiť.

Najmä menšie mestá a obce majú totiž pre nízke podielové dane takmer prázdne účty a nakúpenie materiálu, ochranných pomôcok či zaplatenie odmien môže byť pre nich problém.

Aj Pavel Halabrín, primátor mesta Myjava, v liste občanom mesta, prejavil svoj názor. „Potešilo ma, aká veľká bola účasť, nízke počty infikovaných, disciplinovanosť a nálada ľudí nad očakávania dobrá a pokojná. Problém je, že sme nemali právo na zoznamy, urobiť si analýzu, porovnať a navrhnúť riešenia. Armáda nám ich nesprístupnila, boli sme dobrí len to, aby sme administratívu urobili, dali do krabíc a hotovo.“ Tvrdí, že keďže od 0,7 percenta sa okresy testujú znova, mohlo by im to byť jedno, ale nie. Preto sa bude kompentných dotazovať, ako je to možné.

Rezort dáta nepočítal, len odhadol

Takéto podnety máme v Trende od viacerých starostov a primátorov, ktorí potrebné dáta získali od odberných tímov.  To sa napokon ukázalo ako dobrý krok, ktorým možno porovnávať skutočne vládou prezentované celoštátne výsledky tejto akcie, ktorú im nariadila. 

Samosprávy totiž nemali plniť len úlohu akýchsi „štatistov a zberačov dát“ pre štát, ale boli plne súčinné v tomto procese, zvládli najväčšiu ťarchu organizácie na svojich pleciach doslova za pár dní, aj ju finančne zabezpečovali zo svojich rozpočtov.

Paradoxom je v tejto situácii ešte jeden zarážajúci fakt. Ministerstvo obrany hovorí o účasti na celoplošnom testovaní 3,75 až 3,8 miliónov ľudí z celkového počtu zhruba 5,5 miliónov občanov. Faktom však je, že sa opiera len o svoju odhadovanú účasť, pričom vychádza zo známych štatistických údajov, ktoré sú všeobecne známe.

Rezort jednoducho zo svojho zoznamu vyškrtol seniorov nad 65 rokov, deti do 10 rokov, pozitívnych za 90 dní, Slovákov i Slovenky v zahraničí, ľudí v karanténe a podobne. Štatisticky.  Otázkou zostáva, koho vlastne do celkového počtu vlastne zarátal a aké sú skutočné údaje celopološného testovania. Preto sa pravdepodobne dáta z rezortu obrany nezhodujú s číslami starostov či primátorov miest, ktorí si dali tú námahu a štatistiky si u odberných tímov reálne overili.  

Obce majú viac možností brániť sa

Čo však v takom prípade, ak mimobratislavskí starostovia a primátori podobne ako tí bratislavskí nesúhlasia s daným postupom vlády? Najrozumnejšou a aj právne najčistejšou vecou, ktorú môžu spraviť je, že nepodporia druhé kolo morálne, myslí si Peter Weisenbacher, výkonný riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP).

„Teda nenasadia do jeho prípravy ani o piaď viacej energie alebo času ako sú povinní a nebudú naberať dobrovoľníkov, propagovať účasť, ale štátnej správe poskytnú len elementárnu súčinnosť. Toto by vzhľadom na skúsenosti z prvého kola s najväčšou pravdepodobnosťou znamenalo úplne fiasko akcie,“ dodáva pre TREND.

Veľká časť, ak nie väčšina odberových miest by sa teda podľa neho neotvorila, v tých čo by sa otvorili by chýbal personál alebo vybavenie. „Miestna správa nie je akousi slúžkou štátnej správy a centrálnych orgánov, má svoju demokratickú legitimitu, a preto plné právo sa takto zachovať,“ konštatuje P Weisenbacher. V každom prípade odporúča zachovať si chladnú hlavu a rešpektovať existujúcu legislatívu.

Podľa politologičky Viery Žúborovej z Bratislavského inštitútu pre politickú analýzu paradoxne treba nastáva opäť čas začať budovať demokraciu odspodu. „Ľudia majú šancu dôverovať svojim starostom i primátorom. Oni sú tí v prvej línii, ktorí si to odskáču najviac. Dáva to šancu lokálnym lídrom a lokálnej demokracii, aby to viedli správnym smerom.“

Ľudský kapitál netreba premrhať

Ústavný právnik a vedúci Katedry teórie práva a ústavného práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity Marek Káčer hľadal v legislatíve právny predpis, ktorý by prikazoval obciam a mestám spolupracovať na organizovaní ešte prvého kola plošného testovania. Tvrdí, že starostovia majú právnu povinnosť poskytnúť súčinnosť pri príprave testovania, otázka však znie, v akej miere sú povinní spolupracovať.

„Samosprávy chceli priložiť ruku k dielu a pomôcť. Aj tento príklad ukazuje, že tu ešte stále máme dostatok sociálneho kapitálu a bolo by nezodpovedné, ak by ho vláda len tak premrhala,“ konštatuje ústavný právnik.

V tomto kontexte sa preto nedá hovoriť o „občianskej neposlušnosti“ starostov, ktorí by sa odmietli podieľať na organizovaní druhého testovania. Skrátka by len prestali prejavovať svoju dobrú vôľu, čo nie je podľa jeho názoru trestné.

„Trošku odlišná situácia by nastala, ak by im vláda spoluprácu prikázala v rámci núdzového stavu, napríklad že by boli starostovia povinní poskytnúť obecné priestory na testovanie, alebo zamestnanci obce by museli poskytnúť administratívnu súčinnosť,“ spresňuje M. Káčer. Vtedy by odopretie poslušnosti mohlo byť kvalifikované ako trestný čin porušovania povinností za krízovej situácie, za ktorý hrozí dvojročné väzenie.

Obce však pri celoplošnom testovaní postupujú aj podľa zákona o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu, keďže patria medzi orgány krízového riadenia, tvrdí Vincent Bujňák z Katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.

„Ich činnosť pri príprave na krízové situácie a ich riešení riadi a kontroluje vláda. Podľa tohto zákona obec na svojom území vykonáva opatrenia na riešenie krízových situácií, a rovnako plní úlohy ustanovené vládou a v rozsahu určenom vládou aj ústredným krízovým štábom, okresným úradom v sídle kraja a okresným úradom pri príprave na riešenie krízových situácií a pri ich riešení. Starostom obcí a primátorom miest boli úlohy uložené cez uznesenie vlády č. 665 z 18. októbra 2020,“ dodáva ústavný právnik V. Bujňák.

Právo na odpor zákon umožňuje

Ak by však starosta odmietol takto uloženú povinnosť, nešlo by o „občiansku neposlušnosť“ v pravom slova zmysle. Stále by konal ako orgán verejnej moci, nie ako občan – súkromná osoba. „Mimochodom, ústava neponúka občanom žiadne ospravedlnenie neposlušnosti. Išlo by o verejné protiprávne konanie, ktorým chce niekto upozorniť na nejaký spoločenský problém, s cieľom vytvoriť tlak na príslušné autority, aby to riešili,“ dodáva ústavný právnik M. Káčer.

Väčšinou má podľa neho občianska neposlušnosť úspech vtedy, ak sa jej zúčastní veľa ľudí naraz a ak majú protestujúci na svojej strane aj sympatie verejnosti. V teórii je však zhoda v tom, že by mala byť primeraná, navyše nie násilnou formou. Ústava pozná len právo na odpor. „Toto možno použiť iba vtedy, ak chce nikto chrániť demokratický poriadok základných práv a slobôd proti každému, kto by ho odstraňoval, ak by ostatné zákonné možnosti zlyhali.“  

Možnosť obrátiť sa na Ústavný súd

Ústava poskytuje garanciu, že štát môže zasahovať do činnosti obce len spôsobom ustanoveným zákonom, myslí si ústavný právnik V. Bujňák. „Ak sa samospráva domnieva, že dochádza k neústavnému alebo nezákonnému zásahu do jej vecí, môže sa obrátiť na ústavný súd s tzv. komunálnou ústavnou sťažnosťou,“ objasňuje pre TREND. Pokiaľ ide o prenesený výkon štátnej správy, ktorý je prepojený aj s výkonom samosprávy, komunálna sťažnosť by mala byť podľa neho prípustná.

Pokiaľ niekto uvažuje o občianskej neposlušnosti, V. Bujňák odporúča prednostne obrátiť sa na subjekty s právom iniciovať konanie pred ústavným súdom. „Ak má niekto pochybnosť o ústavnosti vládou ukladaných povinností a obmedzení, môže sa obrátiť na skupinu aspoň 30 poslancov Národnej rady, pani prezidentku a generálneho prokurátora. Každý z týchto troch subjektov sa môže následne obrátiť do 5 dní od vyhlásenia povinností a obmedzení na ústavný súd s návrhom na ich preskúmanie,“ uzatvára V. Bujňák.