Negatívne makroekonomické vplyvy dosiahnutia vyrovnaného rozpočtu v roku 2024 podľa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť neznamenajú, že by sa vláda o vyrovnaný rozpočet nemala usilovať.
Verejný dlh Slovenska sa nachádza nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy. Po ukončení prechodného 24-mesačného obdobia, počas ktorého sa prísnejšie sankcie dlhovej brzdy neuplatňujú, v máji 2023 vznikne povinnosť pre vládu predložiť do parlamentu návrh rozpočtu verejnej správy na rok 2024 s aspoň vyrovnaným saldom a nerastúcimi výdavkami. Napriek tomu, že zákon nevyžaduje, aby sa takýto návrh rozpočtu v parlamente schválil, rozpočtová rada pripravila odhad, aký vplyv by mal vyrovnaný rozpočet na slovenskú ekonomiku v roku 2024.
Úroveň HDP bude v roku 2024 nižšia oproti makro predikcii o 1,8 percenta, čo bude podľa rady znamenať medziročný pokles HDP v tomto roku o 0,3 percenta. „Pri naplnení scenára vyrovnaného rozpočtu tak môžeme v roku 2024 očakávať recesiu. Trh práce by stratil 20-tisíc pracovných miest, z toho 6-tisíc vo verejnom sektore. Priemerný zamestnanec by v priemere kvôli škrtom a dopadu na mzdy cez nižšiu ekonomickú výkonnosť prišiel o 28 eur mesačne v cenách roka 2022,“ uvádza rada.
Vláda v zmysle zákona predloží návrh vyrovnaného rozpočtu s nerastúcimi výdavkami na rok 2024 do parlamentu do 15. októbra 2023. Vzhľadom na konanie volieb, ktoré je naplánované na september, je podľa RRZ veľmi pravdepodobné, že nový parlament po voľbách už hlasovať o vyrovnanom rozpočte nebude. Dôvodom je to, že na novú vládu sa po schválení jej programového vyhlásenia nebude vzťahovať povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet po dobu 24 mesiacov.