Víťazka tohtoročnej Pulitzerovej ceny Barbara Kingsolverová vyrastala na vidieku v americkom Kentucky. Jej rodičia doma pestovali vlastnú zeleninu a otec choval aj dobytok. Američanka strávila celé detstvo von a väčšinou bez dozoru dospelých.
S bratom a sestrou sa zvykla chodiť hrávať do lesa, loviť ryby či zbierať lesné plody a huby. Už ako dieťa si uvedomovala, že človek nie je jediným obyvateľom Zeme. Až počas štúdia na vysokej škole však pochopila závažnosť klimatickej krízy, napísala o nej agentúra Bloomberg.
Podľa Kingsolverovej ľudstvo nemôže ďalej žiť tak, že každým rokom spotrebuje viac globálnej biomasy než „matka Zem“ stíha vyprodukovať. Je chyba predstierať, že to bude zadarmo. Práve tento postoj zastávajú staršie generácie, čo Američanku hnevá, pretože nie ony budú tento účet musieť za ľudstvo zaplatiť. Všetci z nich už totiž vtedy budú po smrti.
„Nie sme pánmi sveta – Zem vládne nám. Súčasné praktiky priemyselného poľnohospodárstva v podstate zabíjajú všetky organizmy v pôde a vyžadujú si vytvorenie nových živín, ktoré sa do nej potom vkladajú späť, čo je úplne nesprávne,“ posťažovala sa autorka. Ako vyučená biologička zastáva názor, že poľnohospodárstvo, ktoré rešpektuje zákony prírody, bude z dlhodobého hľadiska oveľa efektívnejšie.
Kingsolverovej manžel je profesor a špecializuje sa na udržateľné poľnohospodárstvo. Manželia žijú na farme v spoločnosti ostatných poľnohospodárov, ktorí túto metódu takisto praktizujú. Regeneratívne poľnohospodárstvo je podľa Američanky možnosť vzdať sa uhlíkovo náročného a priemyselne ladeného potravinového systému.
„Na tomto hnutí sa mi páči, je, že je také pozitívne. Myslím si, že je veľmi dôležité pripomínať ľuďom, ktorí stratili nádej, že existujú aj úžasné riešenia, ktoré si nevyžadujú obmedzenia. Regeneratívne poľnohospodárstvo produkuje potravu, ktorá je naozaj chutná a oveľa prospešnejšia,“ vysvetlila Kingsolverová.