Podpredseda Štátnej dumy Viačeslav Nikonov, blízky spojenec Kremľa, nedávno v ruskej televízii vyhlásil, že skutočne vedú svätú vojnu a musia ju vyhrať. Nikonov je vnukom Viačeslava Molotova, Stalinovho dlhoročného ministra zahraničných vecí, no toto vyhlásenie „metafyzického súboja medzi silami dobra a zla“ vyjadruje jednoznačne „biely“, nie „červený“, spôsob myslenia Kremľa – ide o výrazný návrat k rétorike cárskej éry, keď sa podobné odôvodnenia používali na ospravedlnenie ruských vojen z predsovietskych čias.
Vitajte vo vojenskom konflikte, ktorý Moskva vedie za vrúcnych náboženských podmienok, píše Politico.
Tendencia Ruska orientovať sa smerom k pravosláviu ako nebeskému cieľu začala po páde oficiálne ateistického Sovietskeho zväzu v roku 1991. Táto púť pokračuje rýchlejšie, odkedy sa Putin dostal k moci. Dnes sa približne 70 percent Rusov hlási k pravoslávnemu kresťanstvu.
Čo v mysli Ruska znamená bojovať posvätenú „svätú vojnu“ na Ukrajine – a ako by mal Západ pochopiť túto mesiášsku misiu?
Svätý systém jadrových zbraní
V prvom rade – vyhliadka jadrovej vojny. Vrcholoví predstavitelia ruskej vlády o nej už otvorene hovorili a nemožno ju vnímať ako obyčajné chvastanie sa. „Nebezpečenstvo je vážne, skutočné“ a „nemožno ho podceňovať,“ povedal v televíznom rozhovore nedávno ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov.
Jadrové zbrane Rusko považuje za Boží spôsob zaistenia prežitia matičky Rusi. Analytik Dmitry Adamsky vo svojej knihe „Ruské jadrové pravoslávie“ opisuje, že každá noha jadrovej trojice – vzduch, zem a voda – má v ruskej pravoslávnej cirkvi svojho patróna. Zbrane sa kropia svätenou vodou, v jadrovými hlavicami vyzbrojených ponorkách sa nachádzajú kaplnky a kňazi slúžia vojenskému personálu zodpovednému za vnútroštátny systém jadrových zbraní.
Sám Putin sa vyjadril, že pravoslávna viera a jadrové zbrane sú „úzko prepojenými“ komponentmi „ruskej štátnosti“. Nedávno v televízii informoval o úspešnom teste najsilnejšej medzikontinentálnej balistickej rakety Ruska RS-28 Sarmat, ktorú NATO pomenovalo Satan-2.
Hrozba zničiť Washington balistickou raketou sa môže zdať absurdnou, keďže Spojené štáty majú prostriedky na to, aby svojim vlastným arzenálom jadrových zbraní premenili Moskvu na popol, no podľa západného analytika ma Rusko viac než 1 500 takzvaných taktických jadrových zbraní, ktoré sú navrhnuté na použitie na bojovom poli.
Zbraň s nízkym nákladom by prípadne mohla byť odpálená nad Čiernym morom s cieľom dokázať odhodlanosť Ruska v tomto boji nielen Kyjevu, ale aj Washingtonu. Išlo by o apokalyptickú reakciu na nedávne slová amerického ministra obrany Lloyda Austina o tom, že vojnovým cieľom je oslabiť Rusko.
Navrátenie Kyjeva
Z ruskej oddanosti svätej vojne takisto vyplýva, že „bitka o Kyjev“ ešte nemusela skončiť. Aj keď sa ukrajinským silám podarilo odvrátiť prvotný útok Ruska, pričom jeho jednotky zatlačili na východ a juh Ukrajiny, ak sa kampane na týchto územiach skončia k spokojnosti Ruska, tak sa pozornosť Moskvy môže znovu obrátiť na Kyjev.
Koniec-koncov, privilegované miesto Kyjeva na nebi ruského pravoslávia je neoceniteľné. V ruskom národnom príbehu začína história v roku 988, keď došlo k hromadnému krstu pohanských duší vo vodách rieky Dneper pri Kyjeve. Mongoli Kyjev neskôr vyplienili, no mestu sa podarilo obnoviť svoju pravoslávnu identitu a v roku 1685 sa duchovenstvo Kyjeva dostalo pod jurisdikciu moskovského patriarchátu.
Po postsovietskej pravoslávnej obnove Ruska by pravdepodobne nič nerezonovalo v srdciach ruského ľudu viac, než keby sa ruskí vojaci triumfálne zmocnili Chrámu svätej Sofie, posvätnej svätyni vybudovanej v pôvodnej Rusi s cieľom vyhlásiť Kyjev za nový Konštantínopol.
Bezbožný projekt Západu
V určitom zmysle nejde o nič nové. Ruskí cári zvykli tradične ísť do boja s cieľom ochraňovať pravoslávny ľud. Aspoň tak to videli oni. Putina medzi nich správaním možno zarátať aj napriek tomu, že je voleným prezidentom.
Zvratom súčasného boja je, že Rusi bojujú proti svojmu pravoslávnemu bratovi.
Takmer 80 percent Ukrajincov sa hlási v pravoslávnej cirkvi – vyšší podiel než v Rusku. No podľa Moskvy sú Ukrajinci kacíri, keďže mnoho sa ich oddelilo od moskovského patriarchátu a ich odpadlícka vláda sa snaží pridať k dekadentnému Západu prostredníctvom členstva v EÚ a NATO. A preto musí byť „Malé Rusko“, ako sa Ukrajina oficiálne nazývala v cárskych časoch, navrátené.
Krátko po začatí invázie mal patriarcha Kirill, hlava ruskej pravoslávnej cirkvi, v Moskve kázeň, podľa ktorej ide o historický zápas s bezbožným projektom Západu – „novým svetovým poriadkom“. V reakcii na jeho kázeň stovky predstaviteľov pravoslávneho duchovenstva obvinilo Kirilla z kacírstva pre jeho kázanie o tom, že Ukrajina naveky patrí do jednotnej duchovnej a územnej oblasti, ktorú ruskí pravoslávni lídri nazývajú „Russkij Mir“ (ruský svet).
Sám Kirill označil Putinovu vládu za „Boží zázrak“. Je jasné, že Putin verejne prijal inváziu na Ukrajine ako náboženskú úlohu. Svätá vojna zvykne byť tou najkrutejšou vojnou zo všetkých – a ruská môže byť len začiatkom.
Ďalšie dôležité správy
