K rastu prispelo aj pretrvávajúce napätie medzi Irakom a Kurdmi. V priebehu obchodného dňa dosiahla cena až 60,53 dolárov za barel, čo je najvyššia cena od júla 2015 a viac než 35 percent nad tohtoročnými minimami z júna. Ropa Brent za uplynulý týždeň zdražela stúpol o 4,3 percenta.

Americká ľahká ropa WTI s decembrovou dodávkou stúpla na konci týždňa na 53,93 dolárov za barel, čo bola najvyššia úroveň od marca.

Dôvodom takéhoto vývoja boli vyjadrenia Saudskej Arábie a Ruska pred nadchádzajúcim stretnutím kartelu OPEC a ďalších významných producentov, ktoré sa konali v pondelok 30. októbra vo Viedni. Obidve krajiny jasne vyjadrili podporu pre predĺženie ťažobných kvót o ďalších deväť mesiacov. Súčasná dohoda má platnosť do marca 2018. Náladu na trhoch pozdvihli náznaky vyrovnávania dopytu a ponuky na trhu a pokles ťažby najväčších amerických spoločností.

Ceny ropy v pondelok smerovali podľa očakávania nahor. Ľahká americká ropa si pripísala 25 centov a uzavrela na úrovni 54,15 USD za barel, čo bolo najviac od februára. Severomorská ropa Brent, ktorej cena slúži ako medzinárodná referenčná cena, zdražela o 46 centov na 60,90 USD za barel.

Obchodníkov pritom znervózňujú správy o zvýšení kapacity vývozu z prístavov na juhu Iraku o 900 tisíc barelov denne na 4,6 milióna barelov denne. Navyše ťažba ropy v USA od polovice tohto roka stúpla o takmer 13 percent.

Drahé kovy blednú

Ešte na začiatku minulého týždňa všetko nasvedčovalo tomu, že ceny zlata dosiahnu 1 300 dolárov za troyskú uncu. Cena však kmitala v intervale 1 275 až 1 280 dolárov a koncom týždňa sa prepadla ešte hlbšie. Cena striebra mierne vzrástla na začiatku týždňa, no potom už len klesala.

Zlato uzavrelo týždeň na úrovni 1 273,2 dolárov za troyskú uncu USD, čo bolo o 6,8 USD menej ako týždeň predtým. Cena striebra skončila na úrovni 16,84 dolárov za uncu, čo bolo o 15 centov menej ako predminulý týždeň. Pomer cien zlata a striebra týmto mierne stúpol na úroveň 1 ku 75,61 čo znamená, že na kúpu gramu zlata treba 75,61 gramov striebra.

Vína bude menej

Podľa Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno (OIV) svetová produkcia vína v tomto roku prudko klesla. Je najnižšia za viac než 50 rokov. Podľa prvého odhadu vinári po celom svete v tomto roku vyrobia približne 246,7 milióna hektolitrov vína. To je o 8,2 percenta menej než v roku 2016.

Naposledy bola globálna produkcia vína na podobne nízkej úrovni začiatkom 60. rokov 20. storočia, uviedol generálny riaditeľ Medzinárodnej organizácie pre vinič a víno Jean-Marie Aurand.

Dôvodom je predovšetkým počasie v západnej Európe, ktoré malo negatívny vplyv na výrobu v troch najväčších producentských krajinách na svete – v Taliansku, Francúzsku a Španielsku. Podľa predbežných údajov z Európskej únie (EÚ) bude tohoročná úroda najmenšia za 36 rokov, pričom produkcia v niektorých oblastiach klesla až o tretinu.

Francúzsko, druhý najväčší svetový producent vína po Taliansku, vlani pre nepriaznivé počasie prišlo o 3,6 milióna hektolitrov vína. Argentína, ktorej patrí deviata priečka v rebríčku najväčších svetových producentov, znížila minulý rok svoju výrobu o 3,9 milióna hektolitrov.

Po prepočte na percentá sa minulý rok najviac prepadla produkcia vína v Brazílii, a to medziročne o 55 percenta, v Maďarsku o 38 percent. Aj Južná Afrika má za sebou nepriaznivý rok. Sucho zničilo časť úrody a produkcia vína v tejto krajine vlani klesla o 6 percent. Globálna rozloha viníc sa však minulý rok nezmenila. Podľa údajov OIV sa vinice rozprestierali na ploche 7,5 milióna hektároch.

Čína pritom vlani rozšírila celkovú rozlohu svojich viníc, no zároveň došlo k redukcii plochy v Turecku a Portugalsku. Vinice v Taliansku, Francúzsku, Španielsku, Číne a Turecku sa spolu podieľajú viac ako polovici celkovej globálnej rozlohe viníc.

Svetová spotreba vína sa vlani mierne zvýšila na 242 miliónov hektolitrov, stále však zaostáva za spotrebou pred globálnou finančnou krízou.