Ekonómia je veda o ľudskom správaní. Skúma, ako ľudia jednajú, aby uspokojili svoje potreby vo svete, kde existujú obmedzené zdroje. Zjednodušene teda skúma to, ako dosiahnuť za čo najmenej peňazí najviac muziky.

V ekonomickej teórii sa od ľudí ako takých upúšťa a jej modely pracujú s jednotlivcami, ktorí v závislosti od danej situácie predstavujú domácnosti, firmy či vládu.

Zdroj môže byť hocičo – od rodinného rozpočtu cez veľkosť parcely polí, množstvo uhlia v baniach až po čas (deň má len obmedzených 24 hodín).

Ekonomická teória (tá mainstreamová) zároveň vychádza z predpokladu, že jednotlivec je homo oeconomicus, teda človek ekonomický Jeho základnou vlastnosťou je racionálne správanie, ktoré je charakterizované tým, že za všetkých okolností si vyberie možnosť prinášajúcu najväčší úžitok.

Vedecké skúmanie reálneho správania ľudí tento predpoklad opakovane vyvrátilo. Ani zďaleka sa nesprávame vždy racionálne, čo súvisí s viacerými faktormi, ako sú napríklad pocity. Rozhodujeme sa na základe desiatok podnetov, ktoré nie sú logické a ani kvantifikovateľné.

Aj keď sa môže zdať, že to isté (ľudské správanie) skúmajú aj iné vedy, nie je to celkom tak. Napríklad psychológia neskúma samotné správanie človeka, ale jeho myseľ a odpovedá na otázku, PREČO človek koná (čo sa deje vnútri ľudskej mysle).

Naopak, ekonómia skúma, AKO človek koná (aké prostriedky volíme pre dosiahnutie svojich cieľov) a etika zas rieši, AKÉ CIELE človek volí (teda ako a prečo by mali naše hodnoty a ciele vyzerať).

Jednotlivec verzus agregát

Ekonómia sa delí na dve hlavné vedy – mikroekonómiu a makroekonómiu. Správanie jednotlivcov – ľudí, firiem, vlády a podobne skúma práve mikroekonómia, napríklad v prostredí konkurencie či monopolu.

Makroekonómia pracuje s agregátmi, väčšinou na národnej úrovni a skúma to, o čom z médií počujeme najčastejšie – hrubý domáci produkt (= základný makroekonomický agregát), infláciu, nezamestnanosť, čiže procesy a deje ovplyvňujúce národné hospodárstvo.

Mainstreamová ekonomická teória je zlepencom mikra a makra – makroekonómia je postavená na mikroekonomických základoch. Za každou makroekonomickou veličinou je potrebné vnímať nespočetné množstvo mikroekonomických procesov (príkladom môže byť ovplyvňovanie vývoja HDP na základe rozhodnutia jednotlivých domácností, koľko zo svojich príjmov spotrebujú a koľko usporia).

Metaforicky zhrnuté, makroekonómia sa pozerá na les, zatiaľ čo mikroekonómia na jednotlivé stromy. Obe vedy na seba nadväzujú a navzájom zo seba vychádzajú.

Spomínané peniaze sú v ekonomickej teórii len jednou z používaných jednotiek, ktorá najjednoduchšie dokáže vyjadriť cenu (v podstate všetkého). Väčšiu úlohu zohrávajú v makroekonómii, kde peňažná zásoba (napríklad všetky fyzicky aj elektronicky existujúce eurá) či menová báza (fyzické peniaze a rezervy bánk) výrazne ovplyvňujú vývoj iných veličín.

Ekonómia ≠ ekonomika

Pojmy, ktoré si ľudia často zamieňajú a v skutočnosti znamenajú niečo úplne iné. Kým ekonómia je veda skúmajúca ľudské správanie, pojem ekonomika svoju presnú teoretickú definíciu nemá. Je len nepresným označením, ktoré väčšinou odkazuje na národné hospodárstvo, teda na oblasti makroekonómie.

V teoretickej ekonómii sa pojem ekonomika takmer nepoužíva, najčastejšie je využívaný v médiách na označenie článkov a reportáží venujúcim sa práve národnohospodárskym otázkam ako vývoj HDP, inflácia, nezamestnanosť...

V druhej časti seriálu si odpovieme na otázky, čo peniaze vlastne sú, ako vznikli (je to výmysel jednotlivca alebo vznikli prirodzene?), na čo sú dobré a akú úlohu plnia v ekonomickej teórii.