Viedeň sa stala kľúčovou bránou do Európy pre severokórejských špiónov

Inšpiroval sa najpredávanejším autorom špionážnych románov Johnom le Carré, ktorý často umiestňuje svojich špiónov do Viedne? Podľa agentúry Bloomberg tak robí aj severokórejský vodca Kim Čong-un. Zdroj so znalosťami špionážnej siete Severnej Kórey potvrdil prítomnosť až 10 jej agentov v európskych krajinách, pričom priamo z Viedne pravidelne operuje najmenej jeden.

Okrem zhromažďovania základných informácií je primárnou misiou agentov v rakúskom hlavnom meste dozor nad vlastnými ambasádami a diplomatmi režimu. Dohliadajú tiež na postupy severokórejských nákupcov, hľadajú nezvestné osoby a ľudí, ktorí boli predvolaní na vyšetrovanie severokórejskými orgánmi. Podľa nemenovaného zdroja je metropola Rakúska centrom týchto činností. V jednom prípade sa napríklad mali severokórejskí agenti „postarať“ o prenajatý byt, pretože ho režim nedokázal dostať pod diplomatické krytie.

Rakúsko priznalo problém

Vo výročnej spravodajskej správe Rakúska z roku 2019 zverejnili, že v krajine „pôsobia spravodajské subjekty aj proti rakúskym záujmom“. Nemenované subjekty si Rakúsko vybrali pre miestne obchodné siete a ľahký prístup do Európskej únie a k nadnárodným organizáciám. Takéto väzby sú aj jedným z dôvodov, prečo sa Viedeň tak často objavovala v špionážnych románoch Le Carrého, ako bol napríklad „Perfektný špión“.

Hovorca rakúskeho ministerstva vnútra pre Bloomberg uviedol, že nemôže komentovať konkrétne prípady alebo operácie. Potvrdil však, že akékoľvek trestné činy, ktoré škodia Rakúsku, sa vyšetrujú. Ľudia, ktorí zdvihli telefón na severokórejskom veľvyslanectve vo Viedni neboli kompetentní tieto skutočnosti komentovať a veľvyslanectvo neodpovedalo ani na e-mail s otázkami, ktoré redakcia zaslala.

Miliardy dolárov ročne

Podľa Organizácie spojených národov Severná Kórea využíva svoje veľvyslanectvá a zahraničné misie na „nezákonné činnosti generujúce nelegálne príjmy“, ktoré zahŕňajú obchod s luxusným tovarom, na ktorý sú uvalené sankcie, a tiež nákup zakázaného vybavenia nevyhnutného pre jej jadrový program.

Severná Kórea zarobila miliardy dolárov ročne na obchodovaní s drogami, predaji zbraní, falšovaní cudzích mien a vykorisťovaní pracovníkov za hranicami krajiny, uvádza Medzinárodná sieť pre ľudské práva severokórejských zámorských pracovníkov. Pre zle platených severokórejských diplomatov v Európe nie je však prevádzačstvo iba službou režimu. Môže to byť spôsob obživy.

Viedeň by mohla monitorovať

Dôležitosť Viedne pre Pchjongjang by však mohla narásť v iných súvislostiach. Ak novozvolený americký prezident Joe Biden presvedčí Kim Čong-una, aby sa vzdal svojho zbrojného programu, Viedeň by mohla byť sídlom najvyššieho dozorného orgánu OSN pre jadrové palivo a mohla by hrať monitorovaciu úlohu, pripomenula agentúra.

Jeho krajina však naproti tomu čelí rôznych sankciám zo strany EÚ aj USA. Na poslednom summite USA-KĽDR vodca Kim Čong-un žiadal práve uvoľnenie sankcií výmenou za čiastočné jadrové odzbrojenie.

Ešte v lete tohto roka pripustil, že sankcie uvalené Spojenými štátmi, dôsledky pandémie a tiež ničivé povodne spustošili ekonomiku štátu natoľko, že sa ocitla „v zúfalom stave“. Povedal, že krajina „čelí neočakávaným výzvam“. Na január 2021 tak naplánoval mimoriadny stranícky zjazd. Chce na ňom predstaviť rozvojové ciele krajiny na ďalších päť rokov.

Najväčší pokles

Podľa agentúry Fitch Solutions smeruje severokórejská ekonomika tento rok k najväčšiemu poklesu za viac ako dve desaťročia, čiastočne v dôsledku rozhodnutia štátnej moci uzavrieť hranice počas pandémie koronavírusu. Poľnohospodársku pôdu navyše poškodili spomenuté prírodné katastrofy vrátane povodní.

Obchod Severnej Kórey s Čínou, ktorá je jej najväčším ekonomickým partnerom, sa v období od januára do septembra zmenšil o 73 percent. Odborníci z Kórejského medzinárodného obchodného združenia koncom novembra odhadli, že v tomto roku sa prepadne až o 80 percent.