Viedeň je najlepším mestom pre život. Prečo?

Silná ekonomika so sebou prináša aj rast počtu obyvateľov. Od roku 2002 do roku 2012 stúpol o viac ako desať percent, očakávaný je rovnaký trend aj v budúcnosti. Zo súčasných 1,76 milióna narastie do roku 2030 podľa rakúskeho štatistického úradu na viac ako dva milióny.

Radnica sa na populačnú explóziu nepozerá so založenými rukami, ale aktívne riadi rozvoj. Pri rozširovaní sa nespolieha na okrajové časti alebo satelity, priestor sa snaží nájsť v rámci svojho vlastného územia.

Príkladom môže byť Seestadt Aspern, novovznikajúca štvrť okolo umelého jazera. Rozprestiera sa na ploche 240 hektárov a je jedným z najväčších rozvojových projektov v Európe. Do 15 rokov má ponúknuť bývanie pre 20-tisíc ľudí a rovnaký počet pracovných miest.

Aj vďaka takémuto prístupu mestskej radnice získala Viedeň ocenenie najinovatívnejšieho mesta v Európe (po New Yorku a Bostone je tretia na svete), ktorý každý rok vypracováva Austrálska agentúra pre inovácie na základe 162 rôznych kritérií.

Mesto mladých

V auguste 2013 označil portál list25.com Viedeň ako najlepšie mesto pre život mladých. „Má takmer všetko, čo by mladí ľudia od mesta očakávali. Jeho história, kultúra, ekonomika, životné prostredie a fakt, že je to najlepšie mesto na život, ho radí na prvé miesto,“ vysvetlil portál svoje rozhodnutie.

Tieto argumenty podporujú aj možnosti vzdelania, v oblasti univerzít Viedeň kraľuje celému regiónu strednej Európy. Podľa prestížneho rebríčka najlepších vysokých škôl, ktorý každý rok vydáva Shanghai Jiao Tong University, sa z celkových 500 v rakúskej metropole nachádzajú až tri (University of Vienna, Medical University of Vienna, Vienna University of Technology).

Pre porovnanie, do rebríčka sa dostali len dve školy z celého Maďarska alebo Poľska, jedna z Česka, zo Slovenska žiadna. Susedné Nemecko má v rebríčku síce univerzít 38 a Švajčiarsko sedem, na rozdiel od Viedne sa však v jednom meste nachádzajú maximálne dve.

Aj z tohto dôvodu je Viedeň mesto vysokoškolákov. Univerzity tam navštevuje viac ako 181-tisíc študentov, čo je 60 percent zo všetkých v Rakúsku. Príliv mozgov podporuje aj vznik start-upového prostredia, ktoré je podporované aj z verejných zdrojov.

Podľa analýzy Twin Entrepreneurs – Regional Study Vienna/Bratislava, ktorú redakcii TREND.sk poskytlo Združenie mladých podnikateľov Slovenska (ZMPS, v spolupráci s ním sa na výskume podieľala Vienna Business Agency), je vo Viedni desať štátom založených a viac ako pätnásť súkromných co-workingových priestorov.

Pre porovnanie, v Bratislave by sme verejné hľadali márne, súkromné existujú štyri. Rakúska metropola takisto napreduje aj v podpore inkubátorov a akcelerátorov, ktorých je tam podľa analýzy deväť, zatiaľ čo v našom hlavnom meste len dva.

Medzinárodný biznis

Možnosti mladých podporuje aj koncentrácia sídel medzinárodných inštitúcii a firiem. Len Organizácia spojených národov (OSN) má vo Viedni sídlo 17 svojich úradov či agentúr, napríklad Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (IAEA), Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) alebo Úrad OSN pre drogy a kriminalitu (UNDOC).

Medzi ostatné známe inštitúcie patrí napríklad Organizácia krajín vyvážajúcich ropu (OPEC) alebo Medzinárodná finančná spoločnosť patriaca pod Svetovú banku. Viedeň je tiež obľúbená v podnikovej sfére – svoje regionálne sídlo tu má viac ako 200 firiem, medzi ktoré patrí aj Hewlett Packard, Siemens či Henkel.

Vďaka týmto faktorom je Viedeň obľúbená aj pre usporiadateľov medzinárodných kongresov (minimálne 50 účastníkov z minimálne troch krajín, organizovaných pravidelne). V roku 2012 ich hostila 195, čo je o 14 viac ako Paríž, o 23 viac ako Berlín alebo o 45 viac, ako hostil Londýn.

Zdroj: SITA / AP

V tomto ohľade rakúska metropola ťaží zo svojej polohy. Zatiaľ čo počas studenej vojny Viedeň ležala na okraji Západu, po páde železnej opony sa z nej stala brána do strednej a východnej Európy. Z tohto vývoja má radosť aj viedenské letisko Schwechat, ktoré je s viac ako 21 miliónmi ročne prepravenými cestujúcimi v spomínanom regióne štvrtým najrušnejším (po Frankfurte, Mníchove a Zürichu).

Problémové autá

Do Viedne a z Viedne je prístup jednoduchý, horšie je to s pohybom po meste, kde nastáva viacero problémov spojených s automobilovou dopravou. Podľa štatistík eurostatu síce na tisíc obyvateľov pripadá len 390 áut (v Ríme je to 669, Prahe 526, Varšave 497), problémy s premávkou sú však značné.

Podľa analýzy TomTom European Traffic Index z roku 2013 sú viedenské cesty v priemere preťažené o 27 percent. V porovnaní s 59 európskymi mestami, ktoré spoločnosť TomTom skúma, je tak na 16. najhoršej pozícii.

Hodinová cesta autom počas špičky so sebou vo Viedni prináša 31 minút zdržania sa. Inými slovami, pri každodennej polhodinovej dochádzke strávi človek v zápach 78 hodín ročne.

Automobily Viedenčanov navyše neobťažujú len počas dňa. Štúdia European Environment Agency (EEA), ktorá skúmala dopravu v mestách, tvrdí, že nadmernému nočnému hluku je v meste vystavených približne 23 percent obyvateľov.

Rakúska metropola si tieto problémy uvedomuje, a preto sa snaží podporovať ostatné druhy dopravy. Podľa EEA sa jej to aj darí – na cesty po meste využívajú ľudia autá len v 29 percentách prípadov. Dôležitú úlohu zohráva mestská hromadná doprava (38 percent) a ľudia dochádzajúci pešo alebo na bicykloch (33 percent).

Verejná doprava zažíva rozmach, od roku 2010 do roku 2012 stúpol počet prepravených osôb o 69 miliónov na 906 miliónov, dĺžka siete spojov stúpla o 103 kilometrov na 1 013, počet zastávok a staníc vzrástol o 420 na 4 783.

Rovnako tak Viedeň podporuje aj cyklistov. Ešte v roku 2003 spustila projekt City Bike of Vienna, v rámci ktorého je k dispozícii viac ako 1 200 bicyklov a 92 parkovacích staníc. Za desať rokov prevádzky bol systém využitý na približne 2,7 milióna ciest.