Lídri členských krajín EÚ sa vo štvrtok večer prostredníctvom videosummitu budú zaoberať hrozbou nových mutácií koronavírusu, stratégiou očkovania proti chorobe Covid-19 a tiež možnosťou dočasných kontrol na hraniciach v snahe zastaviť šírenie pandémie.
Rokovania premiérov a prezidentov prebiehajú v čase, keď EÚ vystrašili nové, oveľa infekčnejšie mutácie vírusu šíriace sa z Británie, Južnej Afriky či Brazílie. To vlády viacerých krajín prinútilo k obmedzeniam cestujúcich z týchto krajín a vôbec z tretích krajín.
Ministerka zahraničných vecí Belgicka Sophie Wilmesová pre tlačovú agentúru AFP krátko pre summitom uviedla, že jej krajina chce zakázať ,,nepodstatnú mobilitu" cez hranice najmenej do konca februárových školských prázdnin.
Podobné kroky však zároveň vyvolávajú obavy, že to bude na úkor voľného pohybu osôb a ešte viac to poškodí klesajúcu ekonomiku, aj preto nemecká kancelárka Angela Merkelová vo štvrtok uviedla, že prísne kontroly na hraniciach vníma ako ,,poslednú možnosť".
Svetoví lídri prisľúbili na summite miliardy eur na boj proti klimatickej kríze
Merkelová, ale aj ďalší lídri krajín EÚ v tejto súvislosti zdôraznili potrebu koordinácie medzi krajinami Únie a spoločnú odpoveď na to, ako zabrániť šíreniu nových mutácií vírusu a zároveň zachovať fungovanie tovární a podnikov.
Veľkou témou diskusií lídrov bude očkovanie a obavy, či bude k dispozícii dosť vakcín na to, aby sa podarilo naplniť ambiciózne výzvy Európskej komisie zaočkovať 70 percent dospelej populácie v EÚ do septembra a dosiahnuť tak prah kolektívnej imunity. Doterajšie tempo očkovania v EÚ je pomalé v porovnaní s USA, Izraelom a ďalšími krajinami, za čo môže aj nedostatok doteraz schválených vakcín.
Debaty o stratégii očkovania budú spojené aj s návrhom Grécka a Španielska zaviesť spoločný očkovací preukaz, ktorý uľahčí cestovanie naprieč Európou a pomôže oživiť stagnujúci cestovný ruch. Podľa nemenovaných diplomatických zdrojov sa však ešte nedá očakávať dohoda lídrov v tejto otázke, hoci šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová podporila túto myšlienku.
V neposlednom rade sa bude na videosummite hovoriť aj o krokoch zameraných na vzájomné uznávanie antigénových rýchlotestov, ktoré sú lacnejšie, avšak menej spoľahlivé ako PCR testy. K tejto téme patrí aj nový bod, a to je výzva na zintenzívnenie a rozšírenie analýzy genómu vzoriek vírusov odoberaných pri výteroch, aby sa zistilo šírenie nových typov vírusu. Podľa výzvy eurokomisie by členské krajiny mali urgentne zvýšiť sekvenovanie genómu na najmenej päť a najlepšie desať percent pozitívnych výsledkov testov.
