Ešte nedávno sa pri predstave, že by rôzne časti Európskej únie mali bežať vpred rôznymi rýchlosťami, ježili kdekomu vlasy na hlave. Mnohí sa ošívali už len pri letmej zmienke o takej možnosti. Varovali, že by sa tým otvorila brána k postupnej dezintegrácii. S pokračujúcou dlhovou krízou však padajú tabu a z predtým nemysliteľného sa stáva potenciálny liek na bolehlav z neuspokojivého vývoja posledných čias.
Výrazný príspevok do debaty nadhodila nemecká kancelárka Angela Merkelová. Podľa nej treba viac Európy, čiže rozpočtovú a hlavne skutočnú politickú úniu. „Musíme krok za krokom odovzdávať Európe kompetencie, aby získala aj kontrolné možnosti,“ povedala. Pripojiť sa bude môcť každý, kto bude chcieť a kto bude ochotný pristúpiť na nové pravidlá. Zvyšok si pôjde vlastným tempom.
Debaty o viacrýchlostnej EÚ nie sú nové. V praxi nie je problém nájsť príklady, že únia tak už funguje. Stačí sa pozrieť na schengenský priestor, v ktorom z 27 členov EÚ päť chýba. Eurom platí len časť únie. K viacerým rýchlostiam prispieva i koncept posilnenej spolupráce, ktorý umožňuje skupine deviatich či viac štátov pokročiť v spolupráci v oblastiach, ktoré niektorá krajina na úrovni celej EÚ blokuje.
Prehĺbenie fiškálnej a politickej integrácie však nie je niečo, na čom sa bude ľahké zhodnúť. Stačí sa pozrieť na nedávno odsúhlasený pakt rozpočtovej disciplíny. Ten sprísňuje disciplínu a pravidlá, podľa ktorých sa má hrať. Lenže nejde o záležitosť celej EÚ. Dve krajiny– Veľká Británia a Česko – sa k nemu odmietli pridať. Navyše, pakt bude záväzný len pre štáty platiace eurom.
Je otázkou, čo sa stane s tými, ktorí do budúceho jadra nebudú vpustení alebo o to nebudú stáť. Akú rolu budú mať, ako budú môcť zasahovať do rozhodnutia „jadra“ a o čom sa vlastne bude rozhodovať ešte v súčasnej únii a o čom už len v jej novej, viac integrovanej podmnožine?
Proti hrozbe rozdrobovania EÚ sa dlho bojovalo. No únia je zrejme tvorená príliš veľkým množstvom príliš heterogénnych štátov, pretože toto úsilie nebolo úspešné. Teraz sa bude bojovať o to, ako dať viacrýchlostnej Európe prijateľnú podobu. Ani veľké krajiny vrátane Nemecka, ktoré si vedeli v EÚ vymôcť kdečo, sa nebudú s ľahkosťou zbavovať dosiaľ citlivo chránených kompetencií na úkor Bruselu.
To, kam sa kvôli politickému projektu eura, ktorý predbehol dobu i pripravenosť tvorcov, Európa dostala, však veľa iných možností nedáva. Dalo by sa vrátiť k začiatkom, snažiť sa sústrediť len na veci typu dobudovania skutočného jednotného trhu a z ďalších vecí vycúvať. Lenže to už zrejme teraz nie je ani reálne uskutočniteľné.
V každom prípade trhy sú netrpezlivé, rovnako ako partneri Európy, ktorým dlhová kríza eurozóny pôsobí nemalé vrásky. Tí teraz majú na muške predovšetkým Španielsko a jeho banky. Už je jasné, že Madrid bude potrebovať finančnú injekciu. Problémy sú aj inde. Posun k hlbšej fiškálnej a politickej únii však neponúka riešenie tejto aktuálnej pálčivej situácie. Bude totiž nejaký čas trvať, a to i v prípade, že bude dostatočná vôľa a sila sa týmto smerom vydať, čo nie je garantované. Navyše, posun k hlbšej integrácii môže zastaviť alebo komplikovať ad hoc dianie a jeho dosahy. Významnou sa v tomto smere javí zatiaľ nejasná odpoveď na otázku, či Grécko zostane členom eurozóny alebo nie.
Možno práve nemožnosť odpratať si zo stola dlhové bahno v tejto chvíli motivuje európskych lídrov k víziám do budúcnosti. Z dlhodobejšieho pohľadu totiž určité možnosti, ako ho nabudúce nezašpiniť, existujú. Hovoriť o budúcnosti je nesporne namieste, ale mlčať nie je možné ani o prítomnosti. Bezodkladné riešenia dlhovej krízy požadujú nielen niektorí európski lídri, ale napríklad i šéf Bieleho domu Barack Obama.
Väčšina Nemcov je podľa nedávneho prieskumu presvedčená, že to najhoršie z dlhovej krízy eurozónu ešte len čaká. Kým sa tak naozaj stane, je otázkou, či následne nepadnú i zvyšné tabu a či bude vôbec ešte chuť a energia v projekte prehlbovania európskej integrácie pokračovať.
Autor je spravodajca ČTK v Bruseli.
Článok bol zverejnený v najnovšom vydaní týždenníka TREND 23/2012
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
