Ani neviem, za čo som to dostal, veď priatelia tvrdia, že sa v ekonómii nevyznám. Taká bola reakcia izraelsko-amerického matematika Roberta J. Aumanna, keď sa v roku 2005 dozvedel, že spolu s Thomasom Schellingom dostal cenu Švédskej banky za prínos v ekonómii udeľovanú na počesť Alfreda Nobela. Otázku, prečo to vlastne dostal, si potom kládla asi tisícka akademikov z celého sveta, ktorá podpísala petíciu, aby mu bola nobelovka odňatá.
Narodil sa presne pred 80 rokmi vo Frankfurte nad Mohanom ako Izrael Aumann do zámožnej rodiny ortodoxných židov. No v Nemecku prežil len pár rokov. Dva týždne pred novembrovou Krištáľovou nocou jeho rodičia pogromu tesne unikli a odsťahovali sa do New Yorku. Prišli pri tom o všetko, deťom mohli dať do vienka len tradičné vzdelanie v duchu židovských hodnôt a tradícií. Základnú a stredoškolskú dochádzku R. Aumann absolvoval na ješive, aby sa neskôr odovzdal „sekulárnejším“ školám. Bakalára z matematiky si ešte spravil na newyorskej City College, za magisterským titulom a neskôr PhD už šiel do massachusettského Cambridgeu na MIT. Po doštudovaní rozšíril vedecké kruhy Hebrejskej univerzity v Jeruzaleme, kde má stále miesto dodnes. Zároveň hosťuje na newyorskej Stony Brook University.
Nie napriek, ale možno práve vďaka tomu, že v detstve tesne ušiel nacistickým čistkám a za svoju domovinu považuje štát obkolesený nepriateľmi, ktorí vzali život jeho najstaršiemu synovi, má R. Aumann svojský pohľad na vojny. Svojský v tom zmysle, že nezapadá konformne do módneho pohľadu intelektuálov, ktorí si myslia, že treba odzbrojiť a svet bude fajn. Naopak. R. Aumann je presvedčený, že mier dokáže krajine spoľahlivo zaručiť len to, keď sa po zuby vyzbrojí a presvedčivo vyšle protivníkom signál, že ich dokáže vymazať z povrchu zemského.
Napohľad desivá myšlienka od večne usmiateho starca s dobráckymi očami a dlhou bielou bradou. No on má, na rozdiel od akademikov podpísaných pod petíciou za odňatie Nobelovej ceny, svoje slová podopreté vedecky. Konkrétne teóriou hier, za ktorej skúmanie aj ocenenie zo Švédska dostal.
„Je to o motiváciách – ako fungujú. Občas je to poriadne komplikované. Ide o to, ako ich nechať, aby pracovali vo váš prospech,“ vysvetlil pojem teória hier v rozhovore, ktorý poskytol TRENDU pred dvoma rokmi pri návšteve Bratislavy. Počas návštevy Slovenska mal prednášku, v ktorej oprášil tému prednášky z preberania nobelovky: Vojna a mier.
Zdroj: nota
Teória hier vysvetľuje, že každý „hráč“ pri svojich rozhodnutiach berie do úvahy konanie ostatných a signály, ktoré ohľadom svojej činnosti či motivácie vysielajú. Napríklad vojnu R. Aumann nepovažuje za akt iracionality. Aj keď pre dve strany konfliktu by bolo optimálne nažívať v mieri, teória hier dáva vysvetlenie, prečo je pre každého rivala z jeho pohľadu racionálne vo vojne pokračovať. A prečo zárukou mieru môže byť vyzbrojenie sa. Sám to v rozhovore s TRENDOM ilustroval výrokom spolunobelistu Toma Schellinga: „Počas 60 rokov od zhodenia bômb na Hirošimu a Nagasaki neboli jadrové zbrane ani raz použité v hneve. Ani jediný raz. To je úžasné.“
Čo robí vedec s ôsmimi krížikmi na chrbte, keď práve neprovokuje simplistických mierotvorcov lobovaním u izraelskej vlády, aby nerušila židovské osady v pásme Gazy? Stále čulo báda. Okrem ekonómie a matematiky vášnivo študuje Talmud a s matematickým aparátom, ktorý má v hlave, vykladá múdrosť starých rabínov. V zozname jeho publikácií tak napríklad za tento rok možno nájsť papier nazvaný Úloha motivácií vo svetovej finančnej kríze, po ktorom publikoval Reakciu týkajúcu sa problému muža s troma manželkami.
Keď práve nenamáha mozgové závity, tak sa – aspoň podľa biografickej stránky – venuje takým tým bežným aktivitám osemdesiatnikov: varí, chodí po horách a lyžuje.
Prečítajte si predchádzajúce diely historickej revue Čo bolo, bolo.
Foto – Miro Nôta
