Ak firma nespláca svoje dlhy, veritelia majú len obmedzené možnosti vymôcť si z nich aspoň časť v konkurze. Dôvod je prodlžnícky zákon z roku 2005, ktorý značne skresal vymáhateľnosť práva z pohľadu veriteľov. Argumentovalo sa vtedy informáciami, že nepoctiví veritelia zneužívali vtedajší zákon aj na likvidovanie zdravých firiem. Parlament začiatkom tohto mesiaca schválil zmenu zákona, ktorá by v bankrotovej legislatíve vrátila veriteľom časť práv, typických aj pre zahraničné zákonníky. Prezident ale zmenu zákona nepodpísal. S odôvodnením, že by hrozili špekulatívne návrhy na konkurz.

Dlžnícka mafia

Ak pred rokom 2005 zľudovel pojem „konkurzná mafia“, súčasný zákon umožňuje hovoriť o „dlžníckej mafii“. Väčšinu konkurzov totiž súdy zastavujú s tým, že v podniku nie je dosť majetku ani na vedenie konkurzu. Je to spôsobené tým, že dlžníci nie sú pod tlakom plniť si povinnosť stiahnuť sa z trhu hneď ako zistia, že smerujú do krachu, no v podniku ešte sú hodnoty, z ktorých možno uspokojiť aspoň časť veriteľských nárokov. Umelo predlžované pôsobenie takýchto toxických firiem na trhu sťahuje hlbšie do problémov aj ich obchodných partnerov.

Súčasný zákon oslabuje práva veriteľov často nesplniteľnými podmienkami. Na vyhlásenia konkurzu potrebujú napríklad súdom uznanú pohľadávku. Ak ale takýto dokument veriteľ získa, radšej si dlh vymôže cez exekútora aj na úkor ostatných veriteľov. Podľa prezidentom vrátenej novely by stačilo veriteľovi na návrh potvrdenie audítora, že v účtovníctve eviduje pohľadávku po lehote splatnosti.

Obavy zo špekulácií

Novela mala navyše priniesť možnosť podať konkurzný návrh aj v takom prípade, ak veriteľ ešte platí svoje záväzky, no jeho firma je predlžená. Teda, že záväzky presahujú hodnotu jej majetku. V takejto situácii sa ale vďaka prodlžníckej legislatíve mohli ocitnúť aj životaschopné firmy. Súčasný zákon totiž umožňoval matkám dotovať dcérske firmy nielen vstupom do základného imania, ale aj neštandardne úvermi. Tým sa tieto dcérske firmy dostali neraz formálne do predlženia. Súčasný zákon pritom veriteľom nedovoľoval takéto firmy napadnúť. Materský koncern tak získal výhodu, že ak by firma nakoniec išla do krachu, pri rozpredávaní majetku by boli jej nároky uspokojované prednostne. Čo neplatí pri spôsobe dotovanie cez vstup do základného imania.

Prezident normu vrátil parlamentu s výhradou, že by sa mohla zneužívať na špekulatívne návrhy. Kľúčové časti novely mali vstúpiť do účinnosti 1. septembra. Pri práve podať návrh na konkurz by sa ale vychádzalo z poslednej riadnej účtovnej závierky, čo je pre väčšinu firiem vlaňajší 31. december. Mnohé firmy, ktoré využívali diery v súčasnom zákone, by sa tak vinou spätne pôsobiacej zmeny zákona mohli ocitnúť v problémoch. Na druhej strane, dlžník by mal možnosť ešte pred vyhlásením konkurzu na súde dokazovať, že v skutočnosti je jeho podnik zdravý. Mohol by poprípade dodatočne kapitalizovať úverový vstup materskej firmy, alebo si zmeniť účtovný rok.

Ad acta

Novela z marca z veľkej časti obsahuje návrhy, ktoré ministerstvo spravodlivosti predložilo na rokovanie vlády ešte na jar roku 2008. Kabinet ale vtedy o zmenách nehlasoval. Vzhľadom na prezidentovo veto je dosť možné, že súčasná vládna koalícia už konkurzný zákon zmeniť nestihne. O vrátenom zákone, ktorý mení aj pravidlá štátnej pomoci v reštrukturalizácii a upravuje situáciu po prípadnom krachu koncesionára z PPP projektu, by sa ešte mohlo hlasovať na májovej schôdzi tesne pred voľbami. Je ale otázne, či koaličná trojka bude schopná dohodnúť sa na spoločnom hlasovaní. Opozícia začiatkom marca hlasovala proti zákonu.

Foto na titulke - Pavel Danko