Veritelia budú môcť jednoduchším spôsobom podávať na svojich dlžníkov návrh na konkurz. Umožní im to jedno z ustanovení rozsiahlej reformy bankrotovej legislatívy, ktorú dnes na návrh vlády schválil parlament.

Ďalšou zmenou je zjednodušenie štátnej pomoci formou odpustenia daní či odvodov podnikom, ktoré sa ocitli vo finančných problémoch. Okrem toho sa upravuje riešenie prípadného úpadku koncesionára z projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP). Na úkor iných veriteľov sa posilňujú práva zamestnancov v konkurze. Tiež sa zjednodušujú niektoré formálne pravidlá pri prihlasovaní pohľadávok.

Jednou z najdôležitejších zmien je práve znovuotvorenie takzvaných veriteľských konkurzov. Umožňoval ich aj súčasný zákon z roku 2005, no na veriteľa kládol v praxi často nesplniteľné požiadavky. Podmienkou na podanie návrhu na konkurz veriteľom je napríklad povinnosť mať pohľadávku potvrdenú súdom alebo samotným dlžníkom – kedy je však už výhodnejšie si ju vymôcť na úkor ostatných veriteľov cez exekúciu.

Súčasný zákon počítal s tým, že ak sa dlžník ocitne v úpadku, včas podá sám návrh na konkurz. Prodlžnícka úprava sa pred piatimi rokmi obhajovala podozreniami z umelo vyvolávaných konkurzov zdravých firiem veriteľmi.

Prax počas účinnosti nového zákona ukázala, že drvivá väčšina konkurzov sa vyhlasovala až vtedy, keď v podniku nebolo dosť peňazí ani na uhradenie nákladov konkurzu. Nezdravé firmy tak zotrvávali na trhu dlhšie, čím ponárali do problémov aj svojich obchodných partnerov. Veritelia pritom nemali možnosť sami podať návrh.

Schválená novela mení zákon tak, že veriteľovi na podanie návrhu postačí aj potvrdenie audítora, že vedie pohľadávku v účtovníctve. Pôvodná predloha počítala aj s inými dokumentmi, ktorými by bolo možné doložiť pohľadávku. Poslanci však ďalšie uvoľnenie pravidiel v konečnej verzii zákona neschválili.

Možnosť na podávanie konkurzných návrhov tak nebudú mať napríklad zamestnanci, keďže nevedú účtovníctvo, do ktorého by mohol nahliadnuť audítor. Naopak, už v samotnom konkurze sa práva zamestnancov zvyšujú – ich pohľadávky sa napríklad uprednostňujú pred nárokmi iných nezabezpečených veriteľov.

Ak novelu podpíše prezident, začne účinná bude od apríla, respektíve niektoré jej časti od septembra. Po týchto dátumoch sa niektorým firmám, ktoré dlhujú peniaze aj štátu, bude dať ľahšie zbaviť dlhov. Daňové úrady či poisťovne totiž budú môcť hlasovať za odpustenie dlhov v reštrukturalizačnom pláne – teda vlastne poskytnúť podniku štátnu pomoc. Ak ale následne takúto pomoc neschváli Brusel, firma skončí v konkurze.

Čo prináša upravený bankrotový zákon:

• jednoduchšiu možnosť veriteľov podávať návrh na konkurz
• právo dlžníka pred vyhlásením konkurzu dokazovať na súde, že nie je v úpadku
• predlžuje lehoty na prihlasovanie pohľadávok
• nové definície úpadku a predlženia
• možnosť reštrukturalizovať už pri hrozbe úpadku
• privilégia štátu pri prípadných konkurzoch koncesionára z PPP projektov
• preferovanie zamestnancov v rozdeľovaní výťažkov konkurzu na úkor iných veriteľov (a ich zamestnancov)

Zdroj: Novela zákona 7/2005 z 9. marca 2010

Ilustrácia na titulke - Marián Kamenský