O vyvlastňovaní na Slovensku rozhodujú tie isté orgány, ktoré schvaľujú aj investičné akcie, pre ktoré štát alebo samospráva vezme občanovi majetok. Prechod prvostupňového rozhodnutia o vyvlastňovaní z okresných úradov na obce tento problém nerieši.
Od štátu k štátu
Advokátka Centra pre podporu miestneho aktivizmu Eva Kovačechová si myslí, že by bolo vhodnejšie, keby o vyvlastňovaní rozhodovali súdy. „Vyvlastňuje sa najmä v prípadoch, keď vláda rozhodne, že sa ide stavať, napríklad diaľnica alebo priehrada.
A hoci o vyvlastnení budú rozhodovať obce, odvolacím orgánom je krajský úrad, teda opäť štát,“ upozorňuje. Sotva sa preto dá očakávať, že štát rozhodne o investícii, ale potom bude proti vyvlastneniu majetku v prospech takejto stavby.
Podľa riaditeľa legislatívno-právneho odboru Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR Miroslava Hodáka však stačí, že občan má právo obrátiť sa na súd. „Každé rozhodnutie štátneho orgánu je preskúmateľné súdom,“ zdôrazňuje.
A po prijatí návrhu novely stavebného zákona by sa vyvlastňovanie muselo vykonať za trhovú cenu. Nebráni sa však myšlienke, že celý proces vyvlastňovania by mohol upravovať úplne nový a samostatný zákon. Uvažovalo o tom aj ministerstvo životného prostredia, pričom zmeny chcelo urobiť najneskôr do roku 2004.
Verejný záujem
Stavebný zákon sa v časti o vyvlastňovaní nezaoberá ani definíciou toho, čo je verejný záujem, ktorý umožňuje obmedziť právo na majetok. Vymenúva len jednotlivé druhy stavieb, pri ktorých možno vyvlastňovať. A konštatuje, že verejný záujem sa počas tohto procesu musí preukázať. Inými slovami to v praxi znamená, že verejným záujmom je všetko, čo týmto slovným spojením označí samospráva alebo štát.
Sporným je aj pojem „verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie“. Do územných plánov obcí sa dostávajú napríklad nákupné centrá.
„Verejnoprospešnosť je v týchto prípadoch veľmi otázna. Prečo by malo byť verejným záujmom vyvlastnenie súkromného majetku v prospech súkromného obchodníka,“ pýta sa E. Kovačechová.
Na hrane chápania verejného záujmu je aj zaradenie veľkých súkromných investícií do dôvodov na vyvlastnenie. Táto novinka pribudla do slovenskej legislatívy po prijatí zákona o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií v roku 1999.
V tomto bode si nie je istý ani M. Hodák. „Prílev zahraničných investícií nepochybne pomáha slovenskému hospodárstvu. No označiť to za verejný záujem, vďaka ktorému môže štát či obec niekomu siahnuť na majetok, je sporná záležitosť,“ uznáva.
Búrka v Česku
V Česku sa v súčasnosti vedú okolo vyvlastňovania pozemkov pre strategické priemyselné zóny búrlivé diskusie. Návrh sociálnodemokratického premiéra Vladimíra Špidlu z februára tohto roka vyvolal nevôľu nielen opozičnej ODS, ale aj jeho vlastných koaličných partnerov.
Česká vláda vysvetľuje, že sa len chce vyhnúť opakovaniu prípadu Heleny Regecovej, ktorá dlho odmietala predať pozemky na továreň Philipsu v Hraniciach na Morave. Podľa advokáta H. Regecovej Petra Kšádu je vládna predstava návratom pred november 1989, keď zákon umožňoval vyvlastnenie pre potreby národného hospodárstva. „Je to snaha rozšíriť vyvlastňovanie vo verejnom záujme na vyvlastňovanie v záujme súkromnom. Nech si súkromné firmy získavajú pozemky od súkromných osôb normálnym spôsobom.
Toto by bola snaha štátu násilne zasahovať do ich vzťahov, a to v prospech jednej strany,“ vyhlásil napríklad podľa Mladej fronty Dnes predseda poslaneckého klubu ODS Vlastimil Tlustý.
Pokoj na Slovensku
Na Slovensku sa možnosť vyvlastniť majetok v prospech významného investora dostala do zákona bez podobných problémov. V praxi sa však investori snažia ponúkať skôr vyššie ceny, aby s majiteľmi pozemkov nemali problémy.
Napríklad pri stavbe infraštruktúry k priemyselnému parku Lozorno priplatil investor k vyhláškovej cene 49 korún za štvorcový meter ďalších 101 korún. Aj napriek tomu sa však našli majitelia, ktorí s ponukou nesúhlasili, a štát ich vyvlastnil za vyhláškových 49 korún.
KTO VYVLASTŇUJE:
▪ Prvostupňový orgán: od apríla tohto roka sa ním stanú obce vykonávajúce činnosť stavebných úradov, doteraz mali túto kompetenciu okresné úrady
▪ Druhostupňový orgán: krajské úrady
„Nerozumeli sme tomu. Zatiaľ neevidujeme od týchto ľudí ani žiadne súdne podania,“ čuduje sa námestník generálneho riaditeľa Slovenskej správy ciest pre investičnú prípravu a výstavbu František Brtáň.
Problémy nechce mať ani spoločnosť Trnavainvest, s.r.o., Trnava, ktorá pripravuje pozemky pre investíciu francúzskej automobilky PSA Peugeot Citröen. Majiteľom poľnohospodárskej pôdy ponúkla 130 korún za štvorcový meter. Výkupy sa začali začiatkom marca a firma predpokladá, že bude s majiteľmi pôdy podpisovať približne sto zmlúv týždenne.
„Je to doteraz najzaujímavejšie nastavená cena za pôdu na Slovensku,“ hovorí konateľ firmy Milan Jankura. K cene za pôdu sa berie aj priemerná náhrada, kde sa vypočítava, koľko by z tejto pôdy mohol majiteľ dostať v budúcnosti. Systém výkupov v Trnave bol zorganizovaný tak, aby štát nemal problémy splniť záväzky, ktoré dal strategickému investorovi.
Foto – Miro Nôta
