Rýchlejší rast ekonomiky pomáha krajinám aj vo verejných financiách: zvyšuje nielen daňové príjmy, ale aj základňu, ku ktorej sa verejný dlh pomeriava. Preto na znižovanie pomeru zadlženia k ročnému výkonu ekonomiky stačí aj nízky deficit: ekonomika vtedy rastie rýchlejšie ako dlh.
Zadlženie väčšiny krajín menovej únie vyjadrené ako percento HDP klesá. Voči krízovému maximu dlh najviac znížili Írsko, Nemecko a Malta. Naopak dlh stále neznižujú veľké a zadlžené Francúzsko aj Taliansko, či malé Luxembursko (to má však zadlženie len na úrovni 24 percent HDP).
Írsku pomohla aj revízia v meraní ročného výkonu ekonomiky, ktorá predvlani tamojší hospodársky rast vystrelila až na neuveriteľných 25,6 percenta.
Zadlženie už klesá Zdroj: Európska komisia
Najviac zadlžené je v Európe stále Grécko (180 percent HDP), avšak po vlaňajšom dosiahnutí prebytkového rozpočtu je už aj tamojší dlh na najlepšej ceste smerom k nižším hodnotám. O dva roky by mohol dosahovať už „len“ 170 percent HDP, predpokladá Európska komisia.
Slovenské zadlženie klesá tiež. V budúcom roku by sa malo znížiť pod 50 percent HDP - po prvýkrát od roku 2011. Stále však bude v prvom sankčnom pásme dlhovej brzdy, pretože jej ústavná hranica sa od roku 2018 postupne sprísňuje až na úroveň 40 percent HDP v roku 2027.
Otázkou preto ostáva, či je postupné znižovanie dlhov dostatočne rýchle. Aj keď má eurozóna verejné financie v lepšom stave (nižší dlh aj deficit) ako napríklad Spojené štáty, jej členovia nemajú jasný prístup k núdzovej pomoci od vlastnej centrálnej banky.
Len od spoločnej Európskej centrálnej banky a záchranných mechanizmov ako je Európsky stabilizačný mechanizmus, takzvaný euroval. Aj preto rizikové prirážky na dlh požadované finančnými trhmi ostávajú naďalej na vyššej úrovni ako pred krízou.
