Miliónové zákazky v oblasti informačných technológií by sa po novom mohli riešiť v utajovanom režime. Nebude tak možné podrobne kontrolovať, komu a na čo idú obrovské peniaze zo štátneho rozpočtu.
Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov k novele zákona o verejnom obstarávaní, ktoré v parlamente presadili nezaradený poslanec Peter Marček a Ľubomír Vážny zo Smeru, upozornili na ne mimovládne organizácie Slovensko.Digital a Nadácia Zastavme korupciu.
Pôvodnou ambíciou Úradu pre verejné obstarávanie bolo pomocou novely zákona zlepšiť systém nákupov IT technológií aj celkovo zlepšiť verejné obstarávanie. Pozmeňovacie návrhy P. Marčeka a Ľ. Vážneho sú však podľa neziskoviek vytrhnuté z kontextu, nesúvisia so zmenami prvotného návrhu novely zákona a ani nezvýšia kvalitu nákupov informačných technológií.
„Naopak, existuje riziko, že po zmenách v zákone o verejnom obstarávaní by sa veká časť projektov mohla obstarávať v netransparentnom, utajenom režime, znížila by sa hospodárska súťaž a možnosti subjektov brániť sa proti neférovému zaobchádzaniu pri obstarávaní,“ upozorňujú zástupcovia mimovládok.
Zmeny pred veľkými nákupmi
Poslanci napríklad navrhli zaradiť zákazky týkajúce sa takzvaných citlivých informácií o kritickej infraštruktúre do nákupov v obrannom režime. Znamená to, že informácie o takomto obstarávaní by boli po novom utajené.
Verejný obstarávateľ by taktiež mohol svojvoľne odmietnuť uzatvorenie zmluvy s víťazom verejného obstarávania na kritickú infraštruktúru. Stačilo by, ak by podľa obstarávateľa nesplnil podmienky „ochrany citlivých informácií.“ Tie však dodnes nie sú nikomu známe.
Okrem toho sa má zvýšiť aj kaucia pri námietkach proti nezákonnosti súťažných podmienok z dnešných 10-tisíc eur až na 50-tisíc eur. V praxi by to teda mohlo znamenať, že sa obmedzí možnosť nechať preveriť verejné obstarávania, ktoré nie sú v súlade so zákonom.
- Sťaží sa prístup podnikateľských subjektov, verejnosti k informáciám a predmetom týchto zákaziek
- Sťaží sa verejná kontrola týchto zákaziek
- Na účastníkov týchto zákaziek môžu byť kladené nároky na potrebu mať bezpečnostné previerky a pod. a to už len na moment, aby sa mohli oboznámiť s podrobnejšou dokumentáciou zákazky
- Za kritickú infraštruktúru môže byť v podstate prehlásený ľubovoľný prvok/IT riešenie, takéto rozhodnutie realizuje vláda SR na podnet MV SR ako gestora zákona kritickej infraštruktúry, jednotlivé OVM žiadajú MV SR
- Citlivou informáciou o kritickej infraštruktúre podľa zákonnej definície môže byť taktiež akákoľvek informácia
- Opatrenie znižuje transparentnosť nakladania s verejnými zdrojmi
- Opatrenie znižuje hospodársku súťaž, pre MSP a “nových” dodávateľov je opatrenie diskriminačné, existujúci dodávatelia by sa mali považovať za takých, ktorí spĺňajú požiadavky
Rozbeh súťaží
V najbližších týždňoch zástupcovia mimovládok očakávajú vysoký počet obstarávaní technológií spadajúcich do kategórie kritickej infraštruktúry. Môže to byť v podstate akékoľvek IT riešenie, ktoré bude možné zaradiť pod zákonnú definíciu.
IT projekty sú pritom v aktuálnom programovom období zaradené do eurofondových dotačných schém. Otázne však je, či bude možné tieto projekty preplatiť z eurofondov aj potom, ako sa dostanú do režimu „utajené.“ V takom prípade totiž Európska Komisia nebude vedieť urobiť audit.
Takýto režim doteraz platil len pre špeciálne obstarávania, akými sú nákupy vojenskej techniky či vybavenie pre Slovenskú informačnú službu.
Podozrenia pri nákupoch
Nadácia Zastavme korupciu už medzičasom riešila dva prípady takýchto utajených tendrov. Jedným z nich bol nákup IT systémov na ministerstve obrany, z ktorého profitovala firma Willing, založená priateľom Roberta Fica Miroslavom Výbohom.
Kriminálny úrad Finančnej správy v tomto prípade podal trestné oznámenie na Národnú kriminálnu agentúru, pretože ponuka firmy Willing bola minimálne dvakrát drahšia ako ponuka iných spoločností.
Sporné boli aj IT zmluvy na Finančnej správe za 18 miliónov eur. Tie sa týkali firmy Allexis patriacej Michalovi Suchobovi, ktorého meno sa spomína aj v Kočnerovej Threeme. Týždenník Plus 7 dní v minulosti upozornil, že sa kamaráti s exriaditeľom Finančnej správy Františkom Imreczem.
Proti zmenám v zákone sa Nadácia a Slovensko.Digital obracia listom na prezidentku Zuzanu Čaputovú so žiadosťou, aby parlamentom schválený zákon nepodpísala a vrátila ho na prerokovanie.
