V skratke, ako asi vyzerá situácia v socialistickej Venezuele: Kvôli nedostatku elektriny v dôsledku sucha vláda tento týždeň skrátila štátnym zamestnancom pracovný týždeň na dva dni. Do práce budú úradníci chodiť len v pondelok a v utorok. V krajine chýbajú potraviny, lieky, plienky a akokoľvek to znie smiešne tak aj toaletný papier, hygienické potreby alebo kondómy.

Dôvodom sú náznaky hyperinflácie. Medzinárodný menový fond odhaduje, že tento rok dosiahne rast cien vo Venezuele 720 percent, vlani to bolo 275 percent. Prepad cien ropy zvýšil tlak na rozpočet, keďže 95 percent exportných príjmov krajiny pochádza z jej predaja. Slabá domáca mena (bolivar) vyvoláva u ekonómov starosti, či bude krajina schopná splatiť tento rok zahraničný dlh vo výške 10,6 miliardy dolárov.

Kvôli inflácii dochádzajú vo Venezuele aj fyzické bankovky, ktorými by ľudia mali platiť. Rovnako ako takmer všetko tak aj bankovky sa do Venezuely dovážajú. Krajina má podpísané kontrakty so zahraničnými výrobcami, ale nemá peniaze ani na zaplatenie faktúr za ich vytlačenie. Venezuela spolupracuje na objednávkach s najväčšími súkromnými tlačiarňami na svete – ide o britskú De La Rue, francúzsku Oberthur Fiduciaire a nemeckú Giesecke & Devrient.

Bankovky dovážali lietadlami

Posledná oficiálna objednávka bola v polovici minulého roka, keď vláda prezidenta Nicolása Madura objednala zo zahraničia 2,6 miliardy kusov bankoviek, aby v krajine zvýšila ponuku bolivarov bez hodnoty. V decembri minulého roka (bolo to tesne pred parlamentnými voľbami a Vianocami) tajne centrálna banka objednala ďalších 10,2 miliardy bankoviek.

Objednané boli len bankovky s nominálnou hodnotou 50 a 100 bolívarov, pretože bankovky s nižšími nominálnymi hodnotami majú výrobné náklady vyššie ako je ich hodnota. Bankovky museli byť do krajiny privezené na 36 lietadlách typu Boeing 747. Potom boli v sprievode ostreľovačov a obrnených vozov prevezené v noci do trezorov centrálnej banky.

Len pre porovnanie: Americká centrálna banka Fed a Európska centrálna banka osobitne vytlačia ročne približne osem miliárd fyzických bankoviek, o dve miliardy menej ako dala zákazku Venezuela. Potreba nových bankoviek spôsobila, že v priebehu roka sa zvýšil počet bankoviek v obehu dvojnásobne. Lenže Venezuela za objednávku nových bankoviek nezaplatila.

Minulý týždeň britská tlačiareň De La Rue Plc, ktorá je jednotkou na trhu, zaslala do venezuelskej centrálnej banky list, v ktorom požaduje za službu 71 miliónov dolárov s tým, že bude informovať akcionárov, ak Venezuela za dodávku bankoviek nezaplatí. Problémy s oneskorením platieb britská firma eviduje od júna minulého roka, rovnaký problém majú aj francúzska a nemecká tlačiareň. Pre nezaplatené pohľadávky dodali firmy Venezuele len tretinu objemu bankoviek, akú žiadala centrálna banka.

List neskôr unikol novinárom a vyvolal rozpačité reakcie. „Je to bezprecedentný prípad v histórii, že krajina s tak vysokou infláciou nemôže zohnať nové bankovky,“ kritizoval opozičný líder Jose Guerra.

Venezuela má síce vlastnú tlačiareň v meste Maracay, ale nemá dostatok papiera na vytlačenie bankoviek. Navyše súkromné tlačiarne zabezpečujú, že bankovky sú chránené proti falšovaniu cez vodoznaky a bezpečnostné pásy, čo venezuelská stará technológia nezaručuje.

Menová reforma s trhovými princípmi

Súčasný bolívar je pevne naviazaný na americký dolár. Do roku 1983 bol pomerne stabilnou menou, avšak odvtedy sa stal rukojemníkom inflácie. Táto situácia sa stala základným stimulom pre fixné naviazanie bolivaru na americký dolár.

Vo Venezuele doteraz platili tri výmenné kurzy. Jeden z kurzov, ktorý sa teraz používa pre základné tovary a lieky, sa začiatkom apríla zvýšil na desať bolívarov za americký dolár z 6,3 bolivaru za dolár. Prezident N. Maduro v rámci monetárnej reformy zjednodušil trojstupňový systém výmenných kurzov na dvojstupňový – okrem fixného na základné produkty a lieky funguje v krajine aj plávajúci kurz, ktorý sa drží trhových základov a bude sa používať na ostatné transakcie. Okrem toho vo Venezuele prekvitá čierny trh, na ktorom kurz bolivaru k doláru prekročil hranicu psychologických tisíc bolívarov. Okrem toho prezident oznámil, že skončí s dotovaním cien pohonných látok. Cena benzínu nárazovo vzrástla o 6 086 percent

Vysoká inflácia, hospodárska recesia a kolabujúca ekonomika ťažko dopadá na životy rodín. V nedávnom prieskume uviedlo 87 percent ľudí, že im ich príjem nestačí ani na nákup potravín – z 1 500 rodín si až 12 percent nemôže dovoliť, aby sa najedli trikrát denne.

Ak chcú Venezuelčania zaplatiť za väčší nákup (ak obchody nie sú vypredané), musia si nosiť so sebou peniaze v taškách. Tak napríklad mäso vo Venezuele stálo v decembri 2014 2 632 bolivarov, o rok neskôr to bolo 14-tisíc bolivarov, čo je 14 bankoviek v hodnote 100 bolivarov. Medziročne štvornásobne zdraželo aj ovocie a zelenina (na 12-tisíc), mlieko, syry a vajíčka na takmer 8-tisíc bolivarov či ryby z úrovne 1 400 na takmer 6-tisíc bolivarov.