„Vzhľadom na výnimočné podmienky, ktoré ovplyvňujú národnú ekonomiku, sa stav ekonomické núdze predlžuje o 60 dní,“ uvádza sa v prezidentskom dekréte.
N. Maduro stav hospodárskej núdze prvýkrát vyhlásil 14. januára a odvtedy ho dvakrát predĺžil. Povedal, že ho k tomu vedie „ekonomická vojna“, ktorú rozpútali jeho politickí oponenti a podniky.
Stav núdze vláde umožňuje disponovať majetkom súkromného sektora a použiť ho na zásobovanie základnými potrebami. Opozícia to ale považuje za prípravu k vyvlastňovaniu majetku.
Kľúčovým faktorom venezuelskej ekonomiky je ropa, avšak prepad jej cien priviedol túto juhoamerickú krajinu na pokraj hospodárskeho kolapsu. Vývoz ropy je pre Venezuelu zdrojom 96 percent devíz. Vlani dosiahla inflácia vo Venezuele vyše 180 percent a hrubý domáci produkt (HDP) sa prepadol o 5,7 percenta.
Krajina čelí nedostatku základných potravín a liekov. Vláda síce už skôr zaviedla kontrolu cien základných potravín a spotrebného tovaru, až 40 percent subvencovaných výrobkov ale končí v Kolumbii, kde sú so ziskom znovu predávané. Opozícia nedostatok pripisuje zlej politike vlády, ktorá situáciu vysvetľuje ako protivládne sprisahanie, v ktorom sa opozícia spojila so Západom.
N. Maduro tento týždeň oznámil, že kontrolu nad piatimi hlavnými prístavmi prevzala armáda a že spolu s ministrom obrany Vladimirom Padrinom prevezme velenie nad zásobovaním krajiny. N. Maduro povedal že bude koordinovať všetky ministerstvá, pod ktoré zásobovanie spadá.
