„Spojené štáty americké sú v procese revidovania svojej politiky o zmenách klímy a parížskej dohody, teda sa nepripájajú ku konsenzu v tejto problematike,“ uvádza sa v záveroch summitu. Naopak ostatné krajiny G7 (Kanada, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko a Británia) a EÚ potvrdili „silný záväzok“ hladko napĺňať parížsku dohodu.

Kancelárka Angela Merkelová označila diskusiu G7 o klíme „za veľmi neuspokojivú“. „Celá diskusia o téme ochrany klímy bola komplikovaná, ak nie úplne neuspokojivá,“ povedala novinárom A. Merkelová.

Nemecká kancelárka dodala, že po rokovaní nemá žiadny náznak, či americký prezident Donald Trump dohodu podporí, alebo nie. Prezident USA na svojom Twitteri už skôr napísal, že definitívne rozhodnutie k parížskej dohode urobí budúci týždeň.

Parížsku dohodu o ochrane klímy vlani v septembri odsúhlasila administratíva vtedajšieho amerického prezidenta Baracka Obamu, čím bol ratifikačný proces v USA formálne ukončený. Pretože ale o dohode nehlasoval Senát USA, nie je pre USA právne záväzná a D. Trump ju teda môže vypovedať. Vo volebnej kampani ju označil za nevýhodnú pre USA a sľúbil ju zrušiť.

Dohoda z Paríža, ktorá nadobudla účinnosť vlani v novembri, nestanovuje pevné a záväzné termíny pre obmedzovanie emisií, ani postihy za nedodržiavanie. Vyzýva tiež, ale tiež nekonkrétne, rozvinuté štáty k finančnej pomoci pre rozvojové štáty; pomáhať by mali tí, ktorí „sú v pozícii tak urobiť“.

Parížsku dohodu doteraz zo 195 signatárov ratifikovalo 147, vrátane Číny, Indie a USA, teda krajín, ktoré produkujú najviac emisií skleníkových plynov.

Pripravení sprísniť sankcie voči Rusku

Štáty G7 na summite rokovali aj o ďalších témach. Zo záverov vyplýva, že sú pripravené zaviesť ďalšie sankcie voči Rusku kvôli jeho počínaniu na Ukrajine. Pokiaľ ale Moskva začne dodržiavať dohody (z Minsku), sú naopak štáty G7 ochotné zvážiť zrušenie sankcií. Uvádza sa to podľa agentúry DPA v záveroch dvojdňového summitu.

Dohoda o ustanovení týkajúceho sa sa Ruska a Ukrajiny v záveroch summitu predchádzala podľa agentúr dlhá diskusia. Agentúra Reuters v tejto súvislosti pripomenula predošlé vyhlásenia D. Trumpa, ktoré v minulosti signalizovali možné pozitívne vzťahy s Moskvou.

EÚ a USA uvalili sankcie na Rusko po jeho anexii Krymu v roku 2014. Vtedy tiež skupina najvyspelejších krajín sveta, ktorá sa predtým schádzala vo formáte G8, vrátane Ruska, pozastavila Moskve členstvo v tejto skupine.

V oblasti obchodu sa zhodli

Štáty G7 sa po horúcej diskusii dohodli aj na potrebe boja proti protekcionizmu vo svetovom obchode. Uviedla to podľa agentúry Reuters na záver vrcholnej schôdzky A. Merkelová.

Kancelárka uviedla, že diskusia bol „veľmi tvrdá“, vyjadrila však uspokojenie, že D. Trump nakoniec súhlasil s ostatnými štátmi G7. Do záverečnej deklarácie tak bol zakotvený záväzok skupiny G7, že budú bojovať proti protekcionizmu a že budú dodržiavať nastavené pravidlá svetového obchodu.

Obavy panovali najmä z toho, ako sa k celej veci postaví prezident D. Trump. Ten sa v minulosti niekoľkokrát vyslovil za ochranárske opatrenie na americkom trhu. Ten podľa neho trpí v globálnom obchode nespravodlivým prístupom zo strany mnohých krajín, vrátane niektorých rozvojových, ale aj zo strany Nemecka a Číny.

Tiež predchádzajúci summit skupiny G7, ktorý sa konal presne pred rokom v japonskej Ise-Šime, odsúdil všetky formy protekcionizmu vo svetovom obchode. Tými sú napríklad dovozné clá, ktoré majú za cieľ ochrániť domácich výrobcov pred lacnejšími dovozmi.