Obraz britského maliara Williama Turnera predaný v roku 1897 za približne 35-tisíc dolárov sa v roku 2006 predal za 35,8 milióna dolárov. Ak by sa bral len ako investícia, jeho ročný výnos by bol stabilných šesť percent ročne počas celého storočia. V súčasnosti sa však investície do naozaj veľkého umenia neoplatia. Sergej Skaterščikov, ktorý sa venuje poradenstvu v oblasti investícií do umenia, pre New York Times povedal, že žiadny obraz s nákupnou hodnotou vyššou ako tridsať miliónov dolárov sa nikdy nepodarilo predať so ziskom.
Aj napriek tomu sa dlhodobo objavujú správy oznamujúce predaje klasických diel za rekordné sumy. Tento fakt prilákal pozornosť ekonóma Fedu Benjamina Mandela, ktorý spočítal, že že ceny umenia dlhodobo rastú rýchlejšie ako globálne HDP. V bežných podmienkach by to naznačovalo vznik trhovej bubliny. "Obchodu s umením sa však venuje len úzka najbohatších ľudí, ktorých bohatstvo rástlo oveľa rýchlejšie ako zvyšok sveta,“ upozorňujú New York Times. Milionári sú za umenie ochotní zaplatiť ako za symbol spoločenského postavenia či len zo záľuby.
Peniaze do umenia by mali dať investori, ktorí veria, že bohatí budú aj naďalej bohatnúť rýchlejšie ako zbytok sveta. Znamenalo by to, že ceny umenia budú ďalej rýchlo rásť. Ak ale chcú na umení zarobiť, mali by sa vyhýbať najznámejším a najdrahším aukciám. Pre zástancov filozofie zatvárania príjmových nožníc sa viac oplatia investície do automobiliek či priemyslu, ktorých vývoj odráža skutočný ekonomický rast.
Medzičasom na umení zarábajú najmä sprostredkovatelia. Galérie, kritici aj aukčné siene si užívajú narastajúci záujem o umenie, ktorý poháňa ich biznis. Aukčná sieň Sotheby's v máji napríklad sprostredkovala predaj obrazu Edvarda Muncha Výrkik za približne 120 miliónov dolárov. Ročne sa celkovo predá približne tritisíc kusov špičkového umenia, no počet kupcov je oveľa väčší a rýchlo narastá.
Zdroj: SITA / AP
Sotheby's sa pripravuje na dražbu obrazu Edvarda Muncha
Ilustračné foto na titulke - Wikimedia
