Prvé tendre na dodávateľov v štátnych IT projektoch financovaných z eurofondového Operačného programu Informatizácia spoločnosti má tú česť organizovať ministerstvo vnútra. Rezort Roberta Kaliňáka sa tejto úlohy náležite zhostil: od začiatku okolo výberových konaní robí veľké tajnosti.
Kľúčoví experti
Úplne prvým projektom podporeným IT eurofondmi je elektronizácia služieb matriky s alokáciou 9,3 milióna eur. Výberové konanie na dodávateľa centrálneho informačného systému matrík vyhlásilo ministerstvo vnútra začiatkom apríla. Okrem toho v polovici júna rozbehlo tender na firmu, ktorá má v rámci ďalšieho projektu za 21,6 milióna eur spraviť informačný systém registra fyzických osôb. V oboch prípadoch ide o užšiu súťaž, čo v praxi znamená, že záujemcovia najprv zdokladujú ministerstvom stanovené kvalifikačné kritériá, a až keď ich splnia, sú vyzvaní, aby predložili ponuku.
Kvalifikačné kritériá sú kapitola sama osebe. Z ich rozsahu – napríklad pri matrikovom tendri majú až 2 500 slov – vyplýva, že ministerstvo si dalo záležať na tom, aby sito malo mimoriadne malé oká, a vybralo si naozaj „kvalifikovaného“ partnera. Očividne nahráva veľkým hráčom, ktorý pre štátnu správu v minulosti robili.
Rezort vnútra požadoval vcelku netriviálne referencie. Záujemca mal v rokoch 2006 až 2008 robiť aspoň na troch obdobných projektoch, z toho na jednom v hodnote dva milióny eur a na jednom za pol milióna eur. Tiež bolo potrebné, aby v každom z rokov 2006, 2007 a 2008 preukázal aspoň dve referencie (spolu teda šesť), zahŕňajúce návrh, vývoj, implementáciu a integráciu informačných systémov vo verejnej správe, pričom jedna zo zákaziek znela aspoň na 1,6 mil. € a druhá na 900-tisíc €.
Prísne sa hľadelo aj na personálne vybavenie uchádzačov. Ministerstvo vnútra požadovala nonstop fungujúce klientske pracovisko s aspoň dvoma ľuďmi či šesť zamestnancov certifikovaných firmami, ktoré vyrábajú operačné alebo databázové systémy. Najviac sa ľudia z rezortu vnútra „vybláznili“ na definovaní sedmičky „kľúčových expertov“. Napríklad vedúci analytik: 12-ročná prax v navrhovaní architektúry, vývoji a implementácii informačných systémov, aspoň jedna praktická skúsenosť za uplynulých sedem rokov v oblasti infosystémov vytvorených v rozsahu zákona o matrikách, zákona o hlásení pobytu občanov a registri obyvateľov.
Ministerstvo...
TREND, samozrejme, zaujímalo, kto sa v kritériách jedného i druhého tendra vôbec zorientoval a prihlásil sa do súťaže. V prípade matrík bol na to čas do 18. mája, v prípade registra osôb do 21. júla. Ministerstvo odpovedalo, že do prvého tendra sa prihlásili traja uchádzači, z ktorých dvaja splnili podmienky a do 19. augusta majú predložiť ponuky. A že register osôb majú záujem vybudovať dokonca štyria uchádzači, pri ktorých sa ešte len začína skúmať, či splnili podmienky. No ani v jednom prípade rezort nezverejnil mená záujemcov.
Utajenie uchádzačov ministerstvo najprv zdôvodňovalo zákonom o verejnom obstarávaní. Argumentovalo, že členovia výberovej komisie musia mlčať o informáciách, ktoré uchádzač poskytol ako dôverné. Na pripomienku, že názov firmy nemôže spadať do tejto kategórie, dostal TREND radu, aby sa v otázkach interpretácie zákona obrátil na Úrad pre verejné obstarávanie.
Tak sa aj stalo. A odpoveď úradu znela: „Nezverejnenie mien záujemcov nemá oporu v zákone o verejnom obstarávaní a takisto ani v zákone o slobodnom prístupe k informáciám.“ Lebo názov firmy – logicky – nie je ani dôverný osobný údaj, ani obchodné tajomstvo.
Ani toto stanovisko ministerstvo vnútra nepresvedčilo. Vyrukovalo s ďalšou konštrukciou. Tentoraz vymyslelo, že keby počas lehoty na predkladanie ponúk zverejnilo identitu uchádzačov, „konalo by proti princípu hospodárnosti a efektívnosti verejného obstarávania“. Lebo ak sa záujemca dozvie, že je jediný, ktorý bude predkladať ponuku, nič ho vraj nenúti predložiť najlepšiu cenu. Prípadne môžu zverejnení záujemcovia vytvoriť kartelovú dohodu.
Na prvý pohľad to vyzerá rozumne. No je pravdepodobné, že záujemcovia o sebe vedia: ťažko si predstaviť, že si nechali ujsť otváranie obálok s prihláškami, na ktorom sa podľa zákona o verejnom obstarávaní mali právo zúčastniť. Preto pre nich môže byť relatívne jednoduché zistiť, či ich konkurenti prešli sitom kritérií – a eventuálne sa s nimi dohodnúť. Či a prečo ministerstvo vnútra takýto vývoj neočakáva, nevedno, lebo túto úvahu sa už rozvíjať nechcelo.
... aj firmy
Ale tajomné ostali i IT firmy, ktoré si TREND vytipoval ako možných záujemcov podľa ich existujúcich obchodných vzťahov s verejnou správou, respektíve na základe kuloárnych informácií. Podľa nich sa o prvé eurokontrakty mohol uchádzať niekto zo zahraničného trojlístka IBM, Ness a Siemens (firmy sú vymenované v abecednom poradí), doplneného domácim hráčom so siahodlhou históriou v rezorte vnútra, spoločnosťou Ditec.
Keď TREND oslovil firmy s otázkou, či sa do toho-ktorého tendra zapojili a ako si v ňom nateraz počínajú, otvorene uviedol, že ministerstvo mená uchádzačov zverejniť odmietlo. To sa odzrkadlilo na odpovediach.
Napríklad podpredseda Ditecu Ivan Sůra odpísal: „Máme vo firme pravidlo, že k otvoreným súťažiam sa nevyjadrujeme a po uzavretí danej súťaže počkáme vždy najprv na oficiálne stanovisko obstarávateľa.“
Zato v IBM vymysleli vskutku originálnu odpoveď. Firma vraj „neustále vyhodnocuje obchodné príležitosti na Slovensku s ohľadom na lokálnu obchodnú stratégiu“. Iba Ness so zverejnením účasti vo výberových konaniach nemal problém: do matričného tendra sa neprihlásil, no o systém registra osôb záujem prejavil. Nech už sú tipy TRENDU na záujemcov o ten-ktorý kontrakt správne alebo nie, správanie rezortu vnútra i firiem naznačuje jedno. O IT eurofondoch ešte bude čo písať.
Ilustračné foto na titulke - Flickr.com
