Minimálne polovica vlád členských krajín eurozóny, banky i veľké nadnárodné spoločnosti sa už zaoberajú záložným plánom pre prípad, že sa Grécko rozhodne odísť z eurozóny. Prioritou pre nich ale zostáva, aby Grécko v eurozóne zostalo. O zotrvaní alebo odchode krajiny z euroklubu môžu 17. júna v opakovaných parlamentných voľbách rozhodnúť grécki voliči.

Námestník talianskeho ministra hospodárstva Vittorio Grilli povedal, že jeho krajina je na takúto eventualitu pripravená. „V každom prípade na to musíme byť vždy pripravení,“ odpovedal V. Grilli na otázku, či sa Taliansko na odchod Grécka z eurozóny pripravuje. „Možné je všetko, aj keď naším cieľom je tomu zabrániť,“ dodal.

Eur sa zbavujú aj veľké fondy

Denník Financial Times dnes informoval, že veľké európske fondy sa začali vo veľkom zbavovať eurových aktív v obave pred čoraz reálnejšou možnosťou odchodu Grécka z eurozóny. Spoločná mena stratila za posledné tri týždne päť percent voči americkému doláru, pričom za posledný rok sa kurz takmer vôbec nehýbal. Banka Citigroup predpovedá, že kurz eura voči doláru by sa čoskoro mohol priblížiť k parite, teda hodnote kurzu jedna k jednej.

„Posledné euro sme predali 15. mája,“ priznal pre denník Axel Merk, investičný riaditeľ amerického fondu Merk Investments, ktorý sa špecializuje na obchodovanie s menami. K podobnému kroku sa odhodlal aj druhý najväčší európsky investičný fond Amundi a jeden z najväčších britských fondov Threadneedle Investments.

Fond Amundi, ktorý spravuje peniaze viacerých veľkých penzijných fondov v Európe a veľkých firiem uviedol, že riziko rozšírenia krízy do väčších ekonomík ako Španielsko či Taliansko rastie a politici zatiaľ nedokázali presvedčiť investorov, že voči tejto nákaze vybudovali dostatočne silný ochranný múr.

Voľby rozhodnú

Doterajšie prieskumy verejnej mienky v Grécku naznačujú, že strany, ktoré odmietajú drastické úspory a rozpočtové škrty, sa tešia stále väčšej popularite. Proti nim síce stoja proeurópske strany, ktoré majú tiež mnoho priaznivcov, riziko víťazstva antireformných strán je ale vysoké.

Ak by sa Grécko rozhodlo odstúpiť od zmlúv, ktoré jeho predchádzajúce vlády dohodli s medzinárodnými veriteľmi, čo je hlavne Medzinárodný menový fond a ostatné krajiny eurozóny, potom by sa Atény ocitli bez peňazí. Krajina by nemala na platy štátnych zamestnancov a na výplatu dôchodkov, musela by z eurozóny odísť a začať tlačiť vlastné peniaze.

Zdroje agentúry Reuters uviedli, že vysokí predstavitelia Európskej únie zástupcom jednotlivých krajín oznámili, aby si pripravili záložný plán pre prípad, že Grécko z eurozóny odíde. Lídri EÚ však stále zdôrazňujú, že si želajú, aby Grécko v eurozóne zostalo a pokračovalo v plnení programu, na ktorom sa dohodlo s veriteľmi.

Jeden zo zdrojov povedal, že na únijnej úrovni sa žiadny záložný plán zatiaľ nepripravuje. Je ale vraj prirodzené, aby si vlády jednotlivých krajín pripravili vlastný scenár. „Vzhľadom na súčasnú situáciu a vzhľadom k tomu, čo už sa odohralo, si nie je možné predstaviť, že by niekto neposudzoval všetky možné scenáre. To by nebolo zodpovedné správanie,“ dodal droj.

Chystajú sa aj firmy

Záložný plán už začali, alebo v blízkej dobe začnú pripravovať krajiny ako je Fínsko, Taliansko, Nemecko, Holandsko, Luxembursko, Belgicko, Rakúsko i Slovensko. Mimo eurozóny už je pripravené Švédsko.

Z veľkých firiem sa dopadmi prípadného odchodu krajiny z eurozóny zaoberá napríklad letecká spoločnosť International Airlines Group (IAG), ktorá združuje aerolinky British Airways a Iberia, a ďalej napríklad výrobca luxusných vozidiel BMW.

„My sme skúmali, čo by sme robili, keby Grécko z eurozóny odišlo. Či by nastali nejaké vážne problémy s eurom. Ja si ale myslím, že pre aerolinky to nie je problém. Problém je to pre biznis,“ povedal šéf IAG Willy Walsh. „Áno, zaoberali sme sa tým. Pre nás je to len ďalšia kríza, ktorú ustojíme,“ dodal.

Ilustračné foto na titulke - Maňo Štrauch