Stratégia sa pripravovala od septembra 2016 a podieľali sa na nej predstavitelia akademickej obce, jednotlivých rezortov, alebo priemyselných zväzov. Podrobnosti prinesú neskôr akčné plány s konkrétnymi úlohami a financovaním.
Stratégia odporúča napríklad postupné zvyšovanie výdavkov na výskum a vývoj do roku 2030 tak, aby dosiahli úroveň prvej päťky krajín EÚ z pohľadu podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP. Hovorí sa aj o zvážení možnosti úpravy daní a odvodov v dlhodobom horizonte, a to tak z hľadiska zvyšovania ich prehľadnosti, ako aj znižovania ich výšky a početnosti.
V oblasti trhu práce dáva dôraz na riadený príchod pracovnej sily bez toho, aby dochádzalo k znevýhodňovaniu domácich zamestnancov.
Žiga: Podobný dokument tu nebol od 90. rokov
Stratégia vytvára základný rámec, ktorý Slovensko nasmeruje od nákladovej konkurencieschopnosti hospodárstva k sofistikovanejším formám výroby a služieb a hospodárstvu postavenom na vyššej pridanej hodnote, produktivite, či lepšom mzdovom ohodnotení.
„Hlavným cieľom je postupné približovanie sa k tzv. znalostným ekonomikám v rámci EÚ,“ zdôraznil minister hospodárstva Peter Žiga. Ide o apolitický, teda odborne a vecne koncipovaný dokument.
Minister pripomenul, že „pokusy o prijatie takéhoto dokumentu doteraz neprešli rokovaním vlády a Slovensko nemalo pre hospodársku politiku strategický dokument od 90. rokov. Je významný krok pre strategické smerovanie našej ekonomiky.“
Podrobnú aplikáciu majú zabezpečiť 4 akčné plány
Stratégia je otvoreným typom dokumentu, aby bolo možné reagovať na vývoj v oblasti hospodárstva. Podrobnosti prinesú postupne štyri akčné plány, vždy na obdobie troch rokov. Akčné plány už budú obsahovať konkrétne úlohy, zodpovedných gestorov a finančný rámec pre ich plnenie.
Samotná stratégia na jednej strane analyzuje a sumarizuje súčasný stav, na strane druhej navrhuje opatrenia na zvýšenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti hospodárskeho rastu. Opatrenia sa týkajú piatich oblastí - rozvoja ľudského kapitálu, technologických zmien a podpory inovatívneho potenciálu SR, ekologickej efektívnosti hospodárstva, rozvoja podnikateľského prostredia a regionálneho rozvoja.
Stratégia sa začala pripravovať v septembri 2016. Na jej znení a návrhu opatrení pracovala odborná pracovná skupina zložená zo zástupcov štátnej správy, akademickej obce a zamestnávateľských zväzov.
Reforma školstva je nevyhnutná
V oblasti ľudského kapitálu zadefinovala stratégia ako cieľ kvalitne vzdelanú a flexibilnú pracovnú silu uplatniteľnú na modernom trhu práce.
Podľa stratégie je to možné dosiahnuť komplexnou reformou školstva na všetkých stupňoch vzdelávania, zefektívnením a zjednodušením systému odborného vzdelávania a prípravy v regionálnom školstve či zjednodušením podmienok vstupu zamestnávateľov a stredných odborných škôl do systému duálneho vzdelávania.
Zdroj: SITA / AP
V tejto oblasti sa navrhuje aj zavedenie profesijne orientovaných študijných programov na vysokých školách a prehodnotenie efektívnosti a nastavenia systému financovania a podpory škôl tak, aby bol dôraz kladený na odbory a prax potrebnú pre zamestnávateľov.
Odporúča tiež prehodnotiť efektívnosť podmienok pre riadenú imigráciu pracovnej sily zo zahraničia.
Mysleli aj na životné prostredie
Ďalším cieľom je inovatívne hospodárstvo s predpokladmi pre zavádzanie moderných výrobných procesov. V tejto oblasti stratégia hovorí o podpore efektívneho prepojenia akademického a súkromného sektora pri vývoji a výskume spolu s efektívnym zavádzaním inovácií do praxe.
Za dôležité považuje vytvárať prostredie podporujúce významné zvýšenie podielu výskumu a vývoja v podnikateľských subjektoch. Výdavky na výskum a vývoj by sa mali zvyšovať tak, aby SR postupne do roku 2030 dosiahla úroveň prvej päťky krajín EÚ z pohľadu podielu výdavkov na výskum a vývoj na HDP.
Tretím schváleným cieľom je environmentálne efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo postavené na zdrojovej a energetickej efektívnosti.
V rámci tohto cieľa sa napríklad odporúča prehodnotiť možnosti a realizáciu zavedenia zelenej daňovej reformy založenej na zvýšení, resp. zavedení environmentálnych daní a znížením zaťaženia práce (dane a odvody) tak, aby sa celkové daňovo-odvodové zaťaženie znižovalo. Zdôrazňuje aj potrebu zavádzania obehového hospodárstva či riešenie postupného útlmu ťažby uhlia.
Zdroj: SITA/Jakub Julény
Komplexne o daniach
Optimálne a konkurencieschopné podnikateľské prostredie s kvalitnými službami štátu v modernom digitálnom svete je ďalší cieľ, o ktorom hovorí schválená stratégia.
Cesta k jeho splneniu by mala viesť cez znižovanie administratívneho zaťaženia, ako aj stabilitu kľúčových právnych predpisov vplývajúcich na podnikateľské prostredie.
Materiál sa komplexne venuje daňovej politike, pričom hovorí aj o podpore stimulačného charakteru daní, zefektívňovaní ich výberu, zamedzovaniu daňovým únikom a posilňovaní dobrovoľného plnenia daňovej povinnosti.
Systémové znižovanie regulačného zaťaženia, kvalitné služby štátu a elektronizácia sú taktiež prioritami.
Recept na regionálne rozdiely: doprava a potravinová sebestačnosť
Stratégia neobišla ani tému regionálnych rozdielov. V tejto oblasti zadefinovala ako cieľ vyvážený regionálny rozvoj s inovatívnym pôdohospodárstvom rozvíjajúcim potravinovú sebestačnosť a zamestnanosť v regiónoch.
Schválená stratégia v tejto oblasti hovorí o posilňovaní a rozvíjaní kvalitnej, dostupnej a integrovanej dopravnej infraštruktúry s prepojením na menej rozvinuté regióny s dostavbou prioritných úsekov diaľnic a rýchlostných ciest a s rozvojom a údržbou ciest I., II. a III. triedy.
Mala by sa modernizovať, revitalizovať a skvalitňovať aj železničná doprava a jej prepojenia s rozvojom nákladnej železničnej dopravy. Stratégia hovorí aj o zintenzívnení podpory sceľovania pozemkov a podpory uzatvárania dlhodobých nájomných zmlúv na poľnohospodársku pôdu s poľnohospodárskymi producentmi.
