Jurij Fenenko, súdny lekár pôsobiaci v Rusmi obliehanom ukrajinskom meste Černihiv, sa v priebehu konfliktu dobre oboznámil s tým, ako vojna mrzačí telá, čo s nimi robia šrapnely, kazetová munícia či guľky.
Jurij (44) sa však bál dňa, o ktorom vedel, že raz určite príde. Keď prinesú telo niekoho, koho poznal. Nebol však pripravený na to, že to bude niekto, koho poznal veľmi dobre.
Jurij je súdny lekár s viac ako dvadsaťročnými skúsenosťami. Ako priznal, naučil sa pred vykonávaním pitvy potlačiť svoje emócie. Ale v deň, keď polícia priviezla ďalšie telá, to nebolo možné.
Priateľ
„Bolo to telo môjho drahého priateľa a telo manželky jedného z mojich najlepších kamarátov," rozhovoril sa pre denník The Guardian. Pri tej spomienke sa rozplakal.
„Auto, ktoré šoférovala, nabehlo na mínu, keď sa snažila utiecť z dediny pri Černihive, kde žila a ktorú obsadili Rusi."
„Našťastie, v ten deň so mnou pracovali ďalší dvaja odborníci. Nechal som ich teda vykonať pitvu. Jednoducho som to nedokázal."
Pred vojnou Jurij obhliadal v priemere štyri telá denne. Väčšinou išlo o ľudí, ktorí zomreli na nejakú chorobu, pri dopravnej nehode či počas prestrelky.
Všetko sa zmenilo, keď ruský prezident Vladimir Putin spustil 24. februára inváziu na Ukrajinu a ruské sily postupujúce z Bieloruska začali bombardovať Černihiv. Do 10. marca bol obkľúčený, pričom v ňom uviazlo 150-tisíc ľudí.
Denne až 15 tiel
V súčasnosti Jurij obhliada denne až 15 tiel. „Spočiatku nikto nechápal, čo sa deje. Bolo to strašné, nevedeli ste, čo môžete čakať. Potom, po niekoľkých dňoch, sa na našom pracovisku začali objavovať prvé telá. A čísla rástli zo dňa na deň."
V černihivských márnicach, ktoré môžu pojať 30 tiel, už nebolo miesto. Mŕtvoly sa vŕšili v chladiarenských nákladných autách. Jurij v dôsledku bombardovania vykonával svoju prácu v miestnosti bez elektriny. Dieselový generátor poskytoval len matné svetlo.
„Pred vojnou som videl telá, ktoré boli úplne roztrhané náhodnými výbuchmi," zaspomínal si Jurij a dodal, že „nikdy ich nebolo toľko ako teraz".
Známky mučenia
Pitevné správy posiela prokurátorom, ktorí vyšetrujú predpokladané vojnové zločiny spáchané ruskými silami na Ukrajine.
„Boli tam známky mučenia. Na telách ľudí, ktorí žili na územiach okupovaných Rusmi, sme zistili, že mali ruky zviazané za chrbtom, zaviazané oči a prestrelené končatiny. Inokedy raketa zasiahla ľudí pred obchodom s potravinami. V ten deň zabili 30 ľudí a všetkých previezli na moje pracovisko."
Jurij uviedol, že vytiahol z tiel už stovky projektilov a šrapnelov, ale aj úlomky z kazetovej munície, teda výbušnín, ktoré do priestoru uvoľňujú desiatky menších bômb nazývaných submunícia.
Podľa medzinárodného práva, na základe zmluvy z roku 2008, ktorú podpísalo viac ako 100 krajín, sú kazetové bomby zakázané.
„Vidíte tieto malé valce? Pochádzajú z kazetovej bomby,“ vysvetlil. „Našiel som ich v telách civilistov. Niektoré z nich vybuchnú pri dopade na zem a niektoré vo vzduchu. Preto zasiahli veľa ľudí."
Fléchettes
Najnezvyčajnejšiu vec, ktorú podľa svojich slov našiel v telách, boli malé kovové šípky nazývané fléchettes. Sú obsiahnuté v nábojoch do tankov alebo poľných zbraní. Každá strela môže obsahovať až 8 000 týchto šípok. Náboj po vypálení exploduje nad zemou a z jeho útrob vyletia šípky v kužeľovitom oblúku širokom 300 metrov a 100 metrov dlhom. Pri zasiahnutí tela obete môže šípka stratiť tuhosť a ohne sa, zatiaľ čo zadná časť šípky sa často odlomí a spôsobí druhú ranu.
Začiatkom apríla ukrajinské sily oslobodili desiatky dedín okupovaných Rusmi a len v Černihivskej oblasti objavili viac ako 700 tiel. Telá ale nachádzajú každý deň - v troskách domov. Rusi ešte predtým, ako sa z dedín stiahli, nastražili tisíce mín, ktoré aj teraz ľudí zabíjajú a spôsobujú im zranenia, dodal The Guardian.
Ďalšie dôležité správy
