Európska komisia má u bežných ľudí už roky imidž inštitúcie, ktorá rada používa veľa nezmyselného žargónu, čo často prináša viac škody než osohu. To, že široko-ďaleko nemá v tejto disciplíne konkurenciu najnovšie potvrdila aj veda, píše Politico.
Verdikt znie: Komisia veci komplikuje, a to dokonca aj v porovnaní s inými vládami. Vyplynulo to z analýzy 45-tisícov jej tlačových správ v anglickom jazyku.
Tento zlozvyk nielenže sťažuje život novinárom, ale aj z politického hľadiska ide o problém. Myslí si to autor štúdie Christian Rauh z Berlínskeho centra pre spoločenské vedy (WZB). Nezrozumiteľnosť oznámení z dielne tejto inštitúcie poskytuje euroskeptikom a domácim politikom dostatok priestoru na to, aby si vymýšľali vlastné interpretácie jej vyhlásení a hádzali za ne vinu na Brusel.
„Technokratická komunikácia až príliš ľahko hrá do karát tým, ktorí chcú vybudovať imidž bruselskej elity odtrhnutej od reality, v ktorej žijú európski občania,“ vysvetlil dôsledky svojich zistení Rauh.
Majsterka žargónu
V rámci svojej analýzy skúmal Rauh všetky anglické tlačové vyhlásenia Komisie za posledných 35 rokov. Sústredil sa najmä na ich gramatickú zložitosť a žargón. Pre porovnanie zanalyzoval aj novinové články, politologické abstrakty či oznámenia z pera írskej a britskej vlády.
Podľa očakávaní boli texty z dielne Komisie technickejšej povahy než články v novinách. Prekvapením však bolo, že národné vlády sa v oblasti používania prístupného jazyka využívajúceho bežné slová umiestnili lepšie než tento výkonný orgán EÚ. Komisia sa preto teraz nemôže vyhovárať na to, že jej texty musia znieť príliš komplikovane, pretože pojednávajú o technických politických záležitostiach, konštatuje Politico.
Pokiaľ ide o to, ako ľahko sa politické dokumenty čítajú, tak sa horšie ako Komisia umiestnili už len politológovia. V otázke žargónu si Brusel znovu odniesol prvenstvo a zahanbil dokonca aj akademikov, sumarizuje zistenia denník.
Ďalšie dôležité správy
