Štúdia bola o o dva roky neskôr zverejnená aj v prestížnom magazíne New England Journal of Medicine, ktorý mal základné posolstvo: spotrebitelia by si mali dať veľký pozor na tuky a obmedziť ich konzumáciu. Bolo to v čase, keď vedecké časopisy od vedcov nepožadovali informácie o financovaní štúdií.

Nepriznaných 49-tisíc dolárov

Po 50 rokoch sa zistilo, že dôležitá štúdia renomovaného odborníka bola financovaná cukrárenskou lobby, ktorá tak odvrátila pozornosť od negatívnych dopadov cukru. Dôkazy o nej priniesol pred pár dňami profesor medicíny na University of California Stanton Glantz v odbornom časopise JAMA Internal Medicine.

Z interných dokumentov vyplýva, že autori štúdie dostali za výskum od obchodnej organizácie Sugar Research Foundation (dnes to je Sugar Association) v prepočte na dnešné peniaze 49-tisíc dolárov.

Dokumenty odhaľujú ako top manažér lobbistickej skupiny John Hickson diskutoval plán s ostatnými kolegami z brandže, ktorý mal zabezpečiť posun verejnej mienky „cez náš výskum, informácie a legislatívne programy“.

Autor spornej štúdie mu mal odpísať: „Sme si dobre vedomí vášho špeciálneho záujmu (o to) a budeme sa snažiť to pokryť ako budeme najlepšie vedieť“. Následne bola celá vedecká štúdia detailne komunikovaná s potravinárskou lobby.

„(Štúdia) mohla ovplyvniť debatu o cukre po celé desaťročia,“ povedal pre denník The New York Times. Tým, že M. Hegted s dvoma kolegami označili v 60. rokoch za úhlavného nepriateľa kardiovaskulárnych ochorení a obezity tuk, negatívne dôsledky nadmerného užívania cukru sa vytratili z centra pozornosti.

Treba samozrejme poznamenať, že cukor nemusí byť zlý a nárast hmotnosti spôsobuje nielen cukor, ale celkový zvýšený príjem kalórií a nedostatok fyzického pohybu.

Výsledkom štúdie v praxi bolo, že potravinárske reťazce sa zacielili na nízkotučné potraviny, ktoré ale majú vysoký obsah cukrov. „Bola to šikovná vec, čo urobila potravinárska lobby. Štúdie, ktoré sú publikované v renomovaných časopisoch majú tendenciu ovplyvniť celú vedeckú diskusiu,“ povedal S. Glantz.

„Myslím, že je to otrasné. Nikdy ste nevideli príklady, ktoré sú takto do očí bijúce,“ povedala podľa magazínu Vox expertka na výživu Marion Nestle z New York University. Podľa nej ide o presvedčivé dôkazy o tom, že cukrovarská lobby si vyžiadala výskum, ktorý mal „obísť cukor ako hlavný rizikový faktor pre choroby srdca“. Podľa nej je financovanie výskumných štúdií v poriadku, ale v poriadku nie je podplácanie.

Autori štúdie síce už nežijú, ale kariéru im ovplyvnila. M. Hegsted sa stal hlavným poradcom na výživu na ministerstve pôdohospodárstva, Fredrick J. Stare bol zase predsedom oddelenia výživy na Harvarde.

Debata vyvrcholila v roku 1977, keď sa jej chopil Špeciálny výbor pre výživu a ľudské potreby senátora Georga McGoverna, ktorý vymenoval reportéra Nicka Motterna (bez špeciálneho akademického vzdelania), aby preskúmal a zostavil koncept zdravého stravovania pre USA.

Novinár namiesto toho, aby urobil rozsiahly výskum na túto tému, sa výhradne spoľahol na spomínanú prácu M. Hegsteda. Výsledkom boli odporúčania, aby americká populácia obmedzila svoj príjem tuku na 30 percent stravy. Sporná štúdia tak ovplyvnila vládne odporúčania o výžive Američanov a škodlivosť cukru spojila maximálne so zubným kazom.

Tuky sú v súvislosti so srdcovocievnymi ochoreniami v centre pozornosti dodnes, ale v posledných rokoch American Heart Association, Svetová zdravotnícka organizácia a ďalšie zdravotnícke úrady začínajú zacieľovať odporúčania aj na sacharidy, ktoré môžu mať ešte horšie riziká.

Príkladom je vedecká štúdia spred troch rokov, v ktorej sa cukor spája s ochorením ďasien, ktoré môže byť vyvolané nadmernou konzumáciou cukru a následným zanedbaním ústnej hygieny.

Tento problém môže spôsobiť zápalovú reakciu, ktorá vedie ku kardiovaskulárnym chorobám, a to prostredníctvom procesu zvaného ateroskleróza - tuhnutiu cievnej steny a zužovaniu jej prietoku, uvádzala štúdia experta Ahmeda Rashida z Cambridge.

Rovnako pred pár rokmi vedci zistili, že cukor zvyšuje triglyceridy v krvi, čo spôsobuje stvrdnutie tepien a zvyšovanie riziko mŕtvice, srdcového infarktu a srdcových ochorení.

Prípad Coca Cola

Podobných prípadov štúdií, ktoré si zaplatili nadnárodné spoločnosti, je viacero. Vlani denník The New York Times zistil, že spoločnosť Coca Cola sponzoruje neziskovku Global Energy Balance Network, ktorá sa zaoberá zdravou výživou a životným štýlom.

Coca Cola dostala skvelý nápad, ako využiť potenciál internetu a ľudí, ktorí športujú a zároveň na kolu nedajú dopustiť. Neziskovka zostavila partiu vedcov a nutričných odborníkov, ktorých hlavnou úlohou je cez štúdie dokázať, že sladené nápoje sú v spoločnosti neprávom démonizované. Stačí sa len hýbať. Koľko kalórií človek do tela príjme, toľko by mal aj spáliť a dostane sa do rovnováhy.

Jedným z odborníkov je Steven Blair, ktorý je zároveň viceprezident neziskovsky. „Média ale aj vedecká obec sa zameriavajú na to, že jeme veľa. Obviňujú fast foody a sladené nápoje. Pritom neexistuje prakticky žiaden dôkaz o tom, že toto jedlo skutočne zapríčiňuje obezitu,“ povedal. Podľa neho ľudia môžu jesť čokoľvek, ale by mali aj viac športovať a hýbať sa.

Coca Cola podporila pritom založenie tejto neziskovky v čase, keď sa v médiách objavilo čoraz viac článkov o špeciálnom zdanení sladených nápojov a snahe legislatívne zakázať marketing na tieto produkty, ktorý je cielený na deti.

Téma životného štýlu a zdravia je trendy, čo spôsobilo, že konzumácia sladených nápojov klesla v priebehu dvoch desaťročí o 25 percent. Coca Cola a spol. čelia prepadom tržieb a v krajinách je veľká politická vôľa ich regulácie.

Mať tak na strane známych vedcov, ktorých štúdie zmierňujú dopady pitia sladkých nápojov na pneumatiky na bruchu, sa jej viac než hodilo. Od roku 2008 dostal S. Blair od Coca Coly na výskum viac než 3,5 milióna dolárov. Na založenie neziskovky americký nápojový gigant prihodil ďalších pol milióna dolárov a viac než 800-tisíc dostal aj doktor Gregory Hand, ktorý v neziskovke tiež pracuje.

Vedci dostávajú peniaze z grantov, od vlád aj korporácií, ale základnou etickou povinnosťou je priznať zdroj peňazí. Potom je všetko v poriadku.

Lenže v tomto prípade reportéri NY Times zistili pôvod financovania až z univerzít, v ktorých obaja vedci pracujú - pôvod financovania je totiž povinný údaj. Neziskovka, ktorá štúdie chrlí na svojej stránke, sa ale z finančným backgroundom nezaoberala.

Reportérom priznala, že Coca Cola síce výskum financovala, ale nemala na jeho výsledky žiadny dosah. To môže byť samozrejme pravda. Vo všeobecnosti si ale dotovaných výskumníkov korporácie nevyberajú náhodne.

Vyberú si takých, ktorí síce budú prezentovať len svoje výsledky a názory, ale tie sú v drvivej väčšine zhodné s názormi korporácií, ktorých ich financujú. Obe strany si to dobre uvedomujú a to to viac by si toho mal byť vedomý aj konzument, ktorému sa štúdie podsúvajú.

„Nikto nikoho nenúti, aby menil názor. Firma si len vyberie vedcov, ktorí jej produktom už fandia a dá im dostatok prostriedkov, aby sa o tento odborný názor podelili s ostatnými,“ povedal britský lekár Ben Goldacre, ktorý sa preslávil knihami, v ktorých vyvracia mýty z medicínskeho prostredia.

Coca Cola sa snaží serióznymi štúdiami ostať relevantná v debate o zdravom životnom štýle a prezentovať sa ako moderná spoločnosť, ktorá robí pre zdravie konzumentov maximum. Následne môžu takéto štúdie využiť v marketingu, na sociálnych sieťach alebo ich promovať v blogoch.

Pred troma rokmi vyšla štúdia, v ktorej sa experti súhrnne pozreli na všetky vedecké práce, ktoré sa týkali vzťahu sladených nápojov k obezite. Výsledok: štúdie, ktoré boli v konflikte záujmov (financoval ich buď PepsiCo, Coca Cola alebo American Beverage Association) dospeli k výsledku, že neexistuje korelácia medzi pitím sladených drinkov a obezitou až v päťnásobne vyššej miere ako v prípade nezávislých štúdií.

Nezávislé štúdie dospeli k výrazne odlišným výsledkom ako práce vedcov, ktorým na krk dýchali korporácie. V roku 2013 bola zverejnená najdrsnejšia štúdia v magazíne Circulation, ktorá sladeným nápojom nepripisuje len obezitu, ale aj cukrovku a iné ochorenia.

Podľa vedcov spôsobia každý rok 184-tisíc úmrtí. Konkrétne išlo o 133-tisíc úmrtí na cukrovku, 45-tisíc na kardiovaskulárne ochorenia a 6 450 obetí rakoviny. Dáta zozbierali v 51 krajinách sveta medzi rokmi 1980 až 2010. American Beverage Association, ktorá združuje producentov sladených nápojov, sa proti článku ohradila s tým, že štúdia nič nedokazuje a autori sami priznávajú, že ide len o ich odhad.

Prípad cukríkov

V júni sa reportéri agentúry AP odvolali na vedcov, ktorí tvrdili, že deti, ktoré jedia sladkosti sú chudšie ako deti, ktorým rodičia sladkosti nedávajú. Zistili, že autorom štúdie bola obchodná asociácia, za ktorou stáli výrobcovia sladkostí Butterfingers, Hershey's a Skittles, a to na základe tisícok e-mailov, ku ktorým sa reportéri dostali a ktoré naznačili, že na výsledky mali značný vplyv spomínané tri firmy.

Štúdia bola v médiách prezentovaná, pritom mala značné nedostatky. Vedci v nej priznali, že k výsledku dospeli len na základe dotazníka, v ktorom sa pýtali detí, čo jedli za posledných 24 hodín.

Dáta tak nemuseli odrážať ich typickú stravu a autori priznali, že „príčiny a následky z týchto výsledkov nemožno odvodiť“. Samotní autori štúdie výsledky spochybňovali ako málo reprezentatívne.

Napriek spomínaným limitom štúdie vydali firmy tlačovú správu, kde túto maličkosť nespomenuli a sebavedome vyhlásili, že deti, ktoré jedia sladkosti trpia v nižšej miere obezitou a nadváhou. Server CBS News dokonca v čase vydania štúdie prišiel s titulkom: Pomáhajú sladkosti, aby deti nepriberali?