Stále je záhadou, prečo myš žije len rok alebo dva, pes možno 12 a človek aj 80 rokov. Výskumníci dosiaľ nenašli zhodu na príčinách takých výrazných rozdielov. Ak by sa im podarilo získať odpoveď, mohlo by to pomôcť v boji proti chorobám súvisiacimi so starnutím – rakovinou, Alzheimerom, srdcovo-cievnymi chorobami či cukrovkou.
Bloomberg informuje, že niektorí vedci hľadajú odpovede medzi dlhovekými zvieracími druhmi, ako sú plazy a ryby, ktoré majú aj dvesto rokov. Existuje dokonca druh mušlí, dožívajúci sa päťstovky. Väčšina z nich zvádza boj s predátormi, loví a rozmnožuje sa už desaťročie za desaťročím. Ohrozené sú len nadmerným rybolovom.
Vedci hľadajú podobnosť a rozdiely medzi DNA týchto druhov a tými ľudskými. Líšia sa niečím ako flavonoidná dráha, ktorá je u zvierat spojená s hormonálnou reguláciou, vysvetľuje genetik Stephen Treaster z Lekárskej fakulty Harvardovej univerzity.
V článku publikovanom v časopise Science jeho tím ukázal, že táto a niekoľko ďalších dráh spojených s dlhovekosťou rýb môže mať paralely u ľudí. V ďalšom kroku plánujú rekonštrukciu niektorých génov dlhovekosti s génmi zebry, ktorá zvyčajne žije najviac päť rokov.
Ako predchádzať rakovine
O niečo podobné sa snažili biológ Peter Sudmant a jeho kolegovia z Kalifornskej univerzity v Berkeley, ktorí našli rôzne gény dlhovekých druhov aj ich krátkovekých príbuzných. Identifikovali gény spojené s imunitným systémom a so schopnosťou opraviť „preklepy“ DNA, ku ktorým počas delenia buniek dochádza. Oprava takejto DNA môže pomôcť predchádzať rakovine. Závery svojej práce publikovali aj v časopise Science.
Najdlhšie žijúce druhy vedci označili ako BOFFFF. Podľa P. Sudmanta niektoré z nich produkujú asi 1,5 milióna potomkov ročne, čo pomáha udržiavať ich populácie. Dôvod, prečo ešte BOFFFF neovládli svet, je však prozaický. Väčšinu potomkov skonzumujú predátori, kým sú ešte malí. Ich priemerná dĺžka života je nízka, pretože len niekoľko šťastlivcov sa dožije dospelosti.
V prípade ľudí sa dá povedať, že za posledných 200 rokov sa podarilo zdvojnásobiť dĺžku života. Podarilo sa to najmä vďaka zlepšeniu prevencie chorôb u detí a mládeže. Naťahovanie času pre človeka by sa najnovšie mohlo podariť pomocou skúmania génov dlhovekých rýb.
Ďalšie dôležité správy
