Odkiaľ pramenia naše politické názory? Môže za to výchova a prostredie, v ktorom vyrastáme, alebo úlohu hrá aj genetika a funkcie mozgu? Výskumníci z Grécka a Holandska analyzovali snímky magnetickej rezonancie takmer tisícky Holanďanov, ktorí odpovedali na otázky v dotazníkoch týkajúce sa ich politického presvedčenia. Nenašli dôkazy o väčšej prednej cingulárnej kôre u liberálov. Spozorovali mierne väčšiu amygdalu u konzervatívcov.
Spoluautor štúdie z Amsterdamskej univerzity Steven Scholte urobil výpočty a zistil, že amygdala konzervatívcov bola v priemere väčšia ako amygdala liberálov o objem jedného sezamového semienka. Tento rozdiel je trikrát menší ako ten, ktorý uviedla štúdia z roku 2011. Vedci v článku v iScience zdôraznili, že je „kritické pristupovať k týmto výsledkom opatrne, aby sa predišlo nesprávnym výkladom a stereotypom“.
Čo teda tieto výsledky znamenajú, zamýšľa sa The Guardian. Cítia sa ľudia s väčšou amygdalou ohrozenejší a inklinujú ku konzervativizmu? Alebo konzervatívci cítia väčšiu hrozbu a v dôsledku toho sa im mierne zväčší amygdala? „Z korelačných dát nie je možné zistiť, čo to spôsobuje,“ povedal hlavný autor štúdie Diamantis Petropoulos Petalas.
Sociálne prostredie je zjavne jedným z najsilnejších tvorcov politických názorov. Politické hodnoty sa môžu formovať už v detstve, najmä ak majú deti politicky angažovaných rodičov či opatrovateľov. S pribúdajúcim vzdelaním a v dospelosti, keď vplyv rodiny slabne, sa politické názory ďalej vyvíjajú. Vyššie vzdelanie je spájané s liberálnejšími názormi, najmä v otázkach imigrácie, občianskych práv a rodovej rovnosti.
Ďalšie dôležité správy
