Vedci zistili, že infekcie môžu byť spúšťačmi niektorých stavov, akými sú obsedantno-kompulzívna porucha, tiky, úzkosť, depresia a dokonca aj psychóza. Infekcie sú pritom len vrcholom ľadovca. Zápalové poruchy a metabolické zmeny môžu takisto významne vplývať na stav duševného zdravia, hoci psychiatri tieto faktory len zriedka zohľadňujú.
Lepšie pochopenie biológie duševného zdravia by mohlo byť dobrou správou pre milióny ľudí s duševnými poruchami, ktorých liečba býva nie vždy účinná. Keď sa psychiatri budú môcť oprieť o výsledky laboratórnych testov, budú podľa Economistu vedieť stanovovať presnejšie diagnózy a nasadzovať cielenejšie liečby.
Psychiatria sa ako disciplína z historického hľadiska zameriavala skôr na opis a klasifikáciu symptómov než na príčiny. To môže v rámci klinických testov viesť k tak rozmanitým skupinám pacientov, že lieky a terapie sa ukážu neúčinné iba preto, lebo subjekty toho nemali veľa spoločného.
Kľúčový moment nastal v roku 2007, keď štúdia Pensylvánskej univerzity odhalila, že sto pacientov s rýchlo postupujúcimi psychiatrickými symptómami či kognitívnymi poruchami v skutočnosti trpelo autoimunitným ochorením. Ďalším nemej dôležitým zistením bolo, že duševné zdravie môžu ovplyvniť aj metabolické poruchy. Mozog je orgán, ktorý potrebuje veľa energie. Metabolické zmeny napojené na energetické dráhy majú súvis s rozvojom rôznych porúch vrátane schizofrénie, bipolárnej poruchy, psychózy, porúch príjmu potravy a závažných depresívnych stavov.
Vedci v roku 2023 odhalili, že približne štvrtina pacientov s depresiou vykazovala známky slabšieho zápalu. Ide o dôležitý objav, keďže výsledky iných štúdií naznačujú, že ľudia so zápalom reagujú na antidepresíva horšie než tí bez.
Ďalšie dôležité správy
