Snahy zastaviť starnutie boli po stáročia výsadou šarlatánov, ktorí propagovali priaznivé účinky ortuti, arzénu či rôznych bylín a piluliek. Napriek ich katastrofálnym výsledkom sa myšlienkou objavenia akéhosi elixíru života začína zaoberať čoraz viac firiem, vedcov i excentrických miliardárov, ktorí by si svoje bohatstvo chceli užívať o trochu dlhšie.
Vďaka tomuto novému ošiaľu začínajú aj obyčajní ľudia veriť, že správne návyky a lieky by ich životu mohli pridať roky navyše, píše The Economist.
Vedci mieria vyššie
Dožiť sa stovky dnes nie je také nereálne ako v minulosti, no stále ani bežné. V Spojených štátoch a Británii tvoria storoční občania približne 0,03 percenta populácie. Ak by najnovšie výskumy v oblasti zvyšovania priemerného veku naplnili svoj potenciál, oslava stých narodenín by bola bežnou záležitosťou. Ani „120-ka“ by potom neznela až tak nereálne.
Pokrok, ktorý vedci v oblasti dlhovekosti dosiahli, sa zatiaľ spolieha na boj proti príčinám smrti. Samotný proces starnutia a súvisiace zdravotné problémy, akou je demencia, sa im ešte spomaliť nepodarilo, a práve preto sa teraz rozhodli zamerať práve na túto oblasť.
Cieľom vedcov je dokázať manipulovať biologickými procesmi spojenými so starnutím tak, aby sa im podarilo predĺžiť život človeka. Niektoré z týchto procesov sú už známe. Starnutie dokáže preukázateľne spomaliť napríklad prísne obmedzenie denného príjmu kalórií, ktoré je súčasťou vyváženej stravy.
Tento spôsob života však nie je pre väčšinu ľudí udržateľný a tak vedci vkladajú nádej do liekov, ktoré ovplyvňujú príslušné biologické dráhy a prinášajú podobné výsledky. Jedným z týchto liekov je metformín na liečbu cukrovky druhého typu. Ďalším je imunosupresívum rapamycín používané pri transplantáciách orgánov.
Možné riešenia
Ďalšou cestou je rozvoj liekov likvidujúcich starnúce bunky, pre ktoré už telo nemá využitie. Prirodzené prostriedky na odstraňovanie týchto buniek sa vekom sami oslabujú. Starnúce bunky navyše poškodzujú aj susediace zdravé bunky. Nevýhodou potenciálnych „senolytických“ liekov je, že je nesmierne ťažké zabiť jeden druh bunky bez toho, aby to nemalo negatívny vplyv na tie ostatné.
Niektorí akademici a komerčné výskumné firmy chcú omladiť bunky a tkanivá zmenou „epigenetických“ markerov na chromozómoch. Tie bunkám hovoria, ktoré gény majú aktivovať. S vekom počet markerov rastie. Vedci sa domnievajú, že ak ich počet znížia, tak bude telo 65-ročného človeka schopné produkovať také bunky, ako keby malo stále iba 20 rokov.
Obmedzovanie kalórií a odstraňovanie stareckých buniek dokáže starnutie spomaliť. Epigenetické omladenie by ho však mohlo úplne zastaviť či dokonca zvrátiť.
Problematické testovanie
Vedcom v súčasnosti spôsobuje obavy najmä ľudský mozog. Spomaľovanie starnutia tela nezmení skutočnosť, že mozog má obmedzenú životnosť, ktorá sa pravdepodobne vďaka prirodzenému výberu prispôsobila súčasnej priemernej dĺžke života ľudí. Vedci tak budú musieť nájsť spôsob, ako skĺbiť normálne tempo starnutia mozgu a spomalené starnutie tela.
Ďalším problémom je, že žiadna z týchto myšlienok zatiaľ nebola oficiálne testovaná na ľuďoch. Orgány na schvaľovanie liekov totiž zatiaľ nepovažujú starnutie za liečiteľný stav, čo komplikuje registráciu klinických skúšok, ktoré musia prebehnúť na tisícoch subjektov a trvať niekoľko rokov. Aj preto sú zväčša nákladnejšie a náročnejšie.
Nedostatok testovania čiastočne spôsobuje aj skutočnosť, že mnohé pôvodné návrhy používajú molekuly, na ktoré sa nevzťahuje patentové právo, a tak nie sú pre farmaceutické firmy veľmi zaujímavé.
Ďalšie dôležité správy
