Kauza okolo gréckeho exministra financií Janisa Varoufakisa môže mať dohru na súde. Najvyšší grécky súd požiadal parlament, aby hlasoval o tom, či zbavia exministra poslaneckej imunity.

Súd sa oprel o dve trestné oznámenia z vlastizrady: Prvú žalobu podal grécky prominentný právnik Panayiotis Giannopoulos, ktorý tvrdí, že bývalý minister konal pri rokovaniach so zlými úmyslami a spôsobil „nedozerné škody na záujmoch krajiny“. Ďalšia žaloba prišla od Apostolosa Gletsosa, ktorý je starostom mestečka Stylida a zároveň je šéfom nedávno vzniknutej strany Teleia. Ten ho obviňuje, že svojim konaním ohrozil krajinu a spôsobil odvetu od veriteľov v podobe tvrdších reforiem a úspor.

Proti J. Varoufakisovi je nachystaná aj tretia žaloba od skupiny piatich právnikov, ktorí žiadajú v prvom rade riadne vyšetrenie kauzy Plánu B, teda tajuplného zavedenia paralelnej meny bez vedomia firiem a Grékov.

Potichu k drachme cez hacking

Na základe neho chcel J. Varoufakis s radikálnym krídlom Syrizy vytvoriť paralelný platobný a následne aj bankový systém tak, aby o tom zahraniční veritelia nevedeli. Grécko by tak mohlo spravovať finančné toky bez zahraničného dohľadu a v prípade potreby okamžite prejsť k drachme. 

O návrate k drachme sa malo diskutovať 16. júla v aténskom hoteli Oscar, teda len deň po tom, ako sa grécky premiér Alexis Tsipras dohodol s medzinárodnými veriteľmi na prijatí tvrdých reforiem výmenou za tretí záchranný program v objeme 86 miliárd eur. Grécka vláda schválila šesť konkrétnych reforiem, vrátane zmien dôchodkového systému alebo zvýšenia DPH, ale radikálne krídlo Syrizy sa so stavom zmieriť nechcelo. Navrhlo prevziať kontrolu nad národnými rezervami centrálnej banky.

Plán počítal dokonca s hacknutím stránky Generálneho sekretariátu verejných príjmov, kde sú uložené daňové identifikačné čísla Grékov a gréckych firiem, ktorú monitorujú veritelia z Troiky (MMF, ECB a Európska komisia). Ku každému identifikačnému číslu sa mal vytvoriť rezervný účet bez toho, aby o tom ktokoľvek vedel.

Pomocou týchto dát chcel J. Varoufakis vytvoriť paralelný platobný systém, ktorý by umožňoval prevody peňazí, ak by skolabovali grécke banky. Následne by sa „jedným stlačením gombíka vygenerovali PIN kódy pre daňovníkov“.

Uviedol dokonca príklad, kde by sa cez paralelný systém dali previesť napríklad podlžnosti farmaceutickej firmy v objeme milión eur. „Ten by nám získal čas po tom, čo by došlo k uzavretiu bánk kvôli agresívnemu kroku Európskej centrálnej banky, ktorá by nám nedala priestor na dýchanie,“ povedal podľa nahrávky exminister (tu je prepis základných vyjadrení).

K odhaleniu došlo po tom, ako sa grécke médiá dostali k nahrávke telekonferenčného hovoru, v ktorom exminister diskutoval s manažérmi hedgových fondov. Realizáciu plánu B síce pre médiá nepoprel, ale tvrdí, že jeho slová boli zle pochopené: Tvrdí, že grécka vláda si v skutočnosti nikdy neželala grexit a v tomto prípade len diskutoval o záložnom pláne. 

Do škandálu je zaplatený Američan James Galbraith, ktorý je Varoufakisov kamarát z detstva a zároveň IT odborník a profesor na Columbia University. Práve s jeho pomocou sa mali do databázy nabúrať.

J. Varoufakis sa odpísal v politickej kariére už dávnejšie, ale nahrávka len odhalila jeho nespoľahlivosť a ješitnosť. Nebolo to tak dávno, keď obviňoval počas rokovaní nemeckého ministra financií Wolfganga Schäubleho z toho, že chce za každú cenu vytlačiť Grékov z eurozóny, ale po odhalení škandálu sa situácia zvrtla proti nemu. V tom čase pritom už týždeň nebol ministrom financií.

V rozhovore mal J. Varoufakis povedať manažérom, že veritelia ovládali najvyšší grécky daňový úrad, a preto jeho ministerstvo financií nemalo prístup k dátam, z ktorých chcelo postaviť plán na alternatívny platobný systém. „Čo povedal pán Varoufakis je nepravdivé. Európska komisia a Medzinárodný menový fond vykonávajú len technickú asistenciu, ale úrad nekontrolujú," reagovala hovorkyňa Európskej komisie Mina Andreeva.