Na Valnom zhromaždení OSN bola prijatá rezolúcia, ktorá žiada Medzinárodný súdny dvor (ICJ) o stanovenie právnych povinností štátov v boji proti zmene klímy.

Etický kompas

Za prijatie historickej rezolúcie viedla štyri roky kampaň skupina 18 krajín na čele s ostrovným štátom Vanuatu, ktorý sa už teraz stretáva s dôsledkami otepľovania planéty. Súdny dvor by mohol svoje poradné stanovisko vydať za zhruba 18 mesiacov, píše agentúra Reuters. Pozícia ICJ nebude pre štáty OSN právne záväzná, ale môže fungovať ako etický kompas, ktorý národné súdy často berú do úvahy, uvádza agentúra AFP.

„Spoločne vysielame jasnú a hlasnú správu, že ľudia Spojených národov sa cez svoje vlády rozhodli nehľadieť na vzájomné rozdiely a spoločne riešiť výzvu, ktorá definuje našu dobu,“ vyhlásil na pléne Valného zhromaždenia vanuatský premiér Ishmael Kalsakau.

Spojené štáty rezolúciu nepodporili

Vanuatskí diplomati sa ešte v predvečer hlasovania snažili presvedčiť zástupcov Číny a USA, dvoch najväčších producentov skleníkových plynov, aby rezolúciu podporili, alebo proti nej aspoň nevznášali námietky. Spojené štáty rezolúciu nepodporili.

„Veríme, že diplomacia, a nie medzinárodné súdne procesy, je najefektívnejšou cestou pri riešení globálnych otázok, ako je klimatická kríza,“ uviedol vysoko postavený zástupca Bieleho domu.

Stanovisko ICJ, súdneho orgánu OSN, môže podľa Reuters v budúcnosti pomôcť krajinám revidovať ich klimatické plány a slúžiť ako oporný bod pri budúcich vyjednávaniach o klimatických opatreniach. Vo svete je momentálne otvorených viac ako 2-tisíc súdnych sporov, ktorých predmetom je ochrana klímy. Stanovisko ICJ môže byť relevantné na rozriešenie aspoň niektorých.

Parížska klimatická dohoda

Takmer všetky štáty sveta vrátane Česka sa k určitým klimatickým záväzkom prihlásili v parížskej dohode v roku 2015. Jej cieľom je okrem iného udržať oteplenie planéty na úrovni nižšej ako 1,5 stupňa Celzia v porovnaní s predpriemyselným obdobím. Toto kritické oteplenie však podľa Šiestej hodnotiacej správy Medzivládneho panelu OSN pre zmenu klímy (IPCC) dosiahne Zem už do roku 2035 a pre zamedzenie dôsledkom, ako sú vlny horúčav, záplavy, sucho, neúroda a vymieranie druhov, je nutná široká medzinárodná spolupráca a miliardy dolárov.

Ďalšie dôležité správy

António Guterres
Neprehliadnite

OSN: Takmer polovica sveta bude trpieť nedostatkom vody do roku 2030