Stavebná spoločnosť Váhostav - SK (Váhostav) uhradila svojim nezabezpečeným veriteľom v lehote do 30. júna prvé splátky ich pohľadávok z reštrukturalizácie. Firma zo sféry vplyvu veľkopodnikateľa Juraja Širokého sa k tomu zatiaľ bližšie nevyjadrila. Hovorca Váhostavu Tomáš Halán povedal, že informácie o zaplatení prvých splátok veriteľom poskytnú v piatok. Generálny riaditeľ Váhostavu Marián Moravčík nedávno informoval, že spoločnosť zaplatí veriteľom prvé splátky dlhu vo výške zhruba 4,6 milióna eur koncom júna. „Celková splátka na tento rok je na úrovni 7 miliónov eur, v tom sú zahrnuté už aj banky,“ povedal M. Moravčík. Spoločnosť podľa neho vyplatí všetkých veriteľov, akurát niektoré peniaze pošle štátu, keďže časť pohľadávok veriteľov odkúpil. „Peniaze máme pripravené, všetky platby odídu k 30. júnu,“ ubezpečil šéf Váhostavu. Spoločnosť použije peniaze na prvé splátky dlhu z vytvoreného zisku v minulom roku. Váhostav má na základe reštrukturalizačného plánu z minulého roka vyplatiť nezabezpečeným veriteľom za päť rokov 18,75 percenta, čiže 19,62 milióna eur z ich pôvodných pohľadávok v objeme 104,7 milióna eur.
Slovensko má jedny z najvyšších nákladov práce v regióne. Potvrdzuje to porovnávacia štúdia spoločnosti Mazars, podľa ktorej je minimálna mzda v krajine 8 eur nad priemerom sledovaných krajín, pričom v priemere Slováci mesačne zarábajú o 63 eur viac ako Maďari, o zhruba 100 eur menej ako Česi a až o 1 400 eur menej ako zamestnanci v Rakúsku. Daňový prehľad spoločnosti Mazars za rok 2016 porovnáva daňové prostredie v krajinách Visegrádskej štvorky, v Grécku, Rusku, na Ukrajine, v krajinách bývalej Juhoslávie, v troch pobaltských krajinách a v Albánsku. Zároveň pritom platí, že Slovensko má aj najvyššiu daň z príjmov právnických osôb spomedzi krajín V4. Tá je na úrovni 22 percent, kým v Maďarsku je len 10 percent, v Českej republike a v Poľsku 19 percent. Priemerná výška korporátnej dane vo všetkých spomínaných krajinách zahrnutých v prehľade je 17,1 percenta.
V prípade, že brexit obmedzí slobodný pohyb tovarov a služieb, niektoré slovenské firmy stratia odberateľov vo Veľkej Británii, prípadne sa pre nich ich dodávky predražia. Ako ďalej uviedol výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska Peter Kremský, to môže viesť k poklesu výroby, investícií a zamestnanosti. „Príkladmi takýchto firiem sú Volkswagen, KIA, ktoré do Veľkej Británie veľa vyvážajú, ich dodávatelia dielov, elektrotechnický a strojársky priemysel a podobne,“ dodal. Pokiaľ by brexit viedol k obmedzeniu slobodného pohybu osôb, ľuďom zo Slovenska, ktorí žijú a podnikajú vo Veľkej Británii, sa podľa P. Kremského sťaží život. Môžu potrebovať povolenia, prípadne platiť nové poplatky, či prijať britské občianstvo. Podobnú situáciu predpokladá P. Kremský, aj čo sa týka britských podnikateľov a občanov na Slovensku. „Na druhej strane môže Slovensko vyťažiť z toho, že britské firmy budú potrebovať viac vyrábať na kontinente, ak budú dovozy z Británie obmedzené. Niektoré prevádzky sa tak môžu presťahovať z Británie na Slovensko alebo tu investovať, ako napríklad Jaguar,“ konštatoval.
Hlavné pojednávanie so žilinským krajským predsedom strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko Andrejom M. obžalovaným z rasovo motivovaného útoku sudkyňa Okresného súdu Námestovo odročila na neurčito. Andrej M. vymenil obhajcu a ten podal námietku voči zaujatosti sudkyne. Zároveň nedal súhlas na prečítanie súdnoznaleckého posudku a požiadal o predvolanie súdneho znalca. Sudkyňa konštatovala, že v takomto prípade musí podľa zákona pojednávanie odročiť, no zo strany obhajoby to považuje za obštrukcie. Bratranci Andrej M. a Jozef M. sú obžalovaní z výtržníctva a ublíženia na zdraví. V novembri 2014 sa podľa obžaloby dopustili rasovo motivovaného útoku na občana Dominikánskej republiky. Incident sa stal pred podnikom Imperia v Námestove. Podľa očitých svedkov práve Andrej M. inicioval napadnutie Lennyho Cruza.
Európska komisia predložila návrh rozpočtu, ktorý počíta s platbami vo výške 134,9 miliardy eur. Zameraný má byť na podporu rastu, zamestnanosti a „rozhodnú reakciu na utečeneckú krízu“, píše vo vyhlásení komisia. Oproti roku 2016 pritom únijný rozpočet klesol o 9 miliárd eur. Tento návrh teraz spoločne prerokujú Európsky parlament a členské štáty Európskej únie. Finančné prostriedky konkrétne určené na podporu hospodárskeho rastu by podľa návrhu mali dosiahnuť v budúcom roku 74,6 miliardy eur. Z tohto balíka je 21,1 miliardy eur určených na rast, zamestnanosť a konkurencieschopnosť, vrátane 10,6 miliardy eur na výskum a inovácie v rámci programu Horizont 2020, ďalej 2 miliardy eur na vzdelávanie v rámci programu Erasmus+, 299 miliónov eur pre malé a stredné podniky v rámci programu COSME a 2,5 miliardy eur v rámci Nástroja na prepájanie Európy.
Boris Johnson sa lúči Zdroj: SITA / AP
Bývalý starosta Londýna a jeden z najväčších zástancov odchodu Spojeného kráľovstva z Európskej únie Boris Johnson sa nebude uchádzať o vedenie Konzervatívnej strany a teda ani o post britského premiéra. B. Johnson to oznámil na tlačovej konferencii krátko pred poludním miestneho času (13:00 SELČ), do kedy bol termín na uzavretie kandidátky. Analytici, médiá i stávkové kancelárie bývalého starostu dopredu považovali za jedného z favoritov súboja. „Po konzultáciách s kolegami a s ohľadom na situáciu v parlamente som dospel k záveru, že tou osobou nemôžem byť ja,“ povedal B. Johnson o premiérskej kandidatúre. Naopak, do boja premiérske kreslo pôjde terajší minister spravodlivosti Michael Gove, ktorý doteraz B. Johnsona v možnom ťažení o Downing Street číslo 10, teda sídla premiéra, podporoval.
Traja samovražední atentátnici, ktorí v utorok útočili na Atatürkovom letisku v Istanbule, pochádzali z Uzbekistanu, Kirgizska a juhoruského Dagestanu. Informovala o tom turecká tlačová agentúra Dogan. Turecký minister vnútra Efkan Ala oznámil, že počet obetí vzrástol na 43, pri útokoch zomreli aj traja útočníci. Turecká polícia v súvislosti s týmto útokom vykonala sériu razií na 16 miestach v Istanbule vrátane štvrtí Pendik, Bašakšehir a Sultanbeyli, pri ktorých zadržala dovedna 13 ľudí. Traja z nich sú cudzinci. Podobné zásahy prebehli aj na viacerých miestach tureckého prístavu Izmir, kde policajti podľa stanice BBC zadržali deväť ľudí.
Chorvátsko nechalo postaviť zábrany na hraničnom prechode so Srbskom, kadiaľ vlani do krajiny prúdili státisíce migrantov počas svojej cesty z Grécka do západnej Európy. Kovový plot na moste cez Dunaj, kde sa nachádza hraničný prechod Batina-Bezdan, má podľa chorvátskeho ministerstva vnútra zabrániť nezákonnému prekračovaniu hraníc. Cez Chorvátsko vlani prešlo asi 650-tisíc utečencov, najmä Sýrčanov, Afgáncov a Iračanov. Tí cestu cez túto balkánsku krajinu začali voliť v polovici septembra, keď svoju hranicu so Srbskom uzavrelo Maďarsko. Od marca tohto roku, kedy balkánske štáty vrátane Macedónska susediaceho s Gréckom hranice utečencom uzavreli, je pohyb migrantov po tejto trase minimálny.
Dvadsaťročný britský občan, ktorý sa 18. júna pokúsil vziať policajtovi zbraň, aby mohol na predvolebnom mítingu v Las Vegas zastreliť prezidentského kandidáta Republikánskej strany Donalda Trumpa, bol obvinený z federálneho zločinu. Federálny prokurátor Daniel Bogden podľa agentúry AP povedal, že tzv. veľká porota obvinila Michaela Stevena Sandforda z „narušenia oficiálneho zhromaždenia a držby dvoch strelných zbraní“. V prípade dokázania viny môže byť M. S. Sandford uväznený až na 30 rokov. Obžalovaný bude predvedený na vypočutie okresným súdom v Las Vegas 6. júla. Nateraz zostáva vo federálnom väzení.
Prehľad kľúčových udalostí z ekonomiky a biznisu TREND.24 vychádza každý deň o 17:30.
Objednajte si RSS feed a pozrite si staršie vydania.
