Burkina Faso by mohla byť ďalším cieľom ruskej súkromnej vojenskej spoločnosti Vagnerova skupina po tom, čo januárový vojenský prevrat túto západoafrickú krajinu doviedol k izolácii. Píšu o tom vo svojom článku reportéri amerického časopisu Foreign Policy Jack Detsch a Amy Mackinnonová. Informácie, ako uvádzajú, majú priamo od dvoch predstaviteľov amerických tajných služieb.
Burkinské zlaté bane
Ruskí žoldnieri, tzv. vagnerovci, ktorí sú úzko spätí s Kremľom, podnikli v posledných rokoch operácie po celej Afrike, podporili moc politických vodcov a zároveň sa snažili zabezpečiť si prístup k prírodným zdrojom.
Burkinské zlaté bane, nedávny prevrat, neistota a prítomnosť vagnerovcov v susednom Mali by tak mohli urobiť z Burkiny Faso hlavný cieľ ruských žoldnierov, uvádzajú reportéri.
Pripomenuli, že burkinská armáda prevzala v januári moc od vtedajšieho prezidenta Rocha Marca Christiana Kaborého v dôsledku frustrácie z nedostatočnej podpory protiteroristickej kampane a po vlne protivládnych protestov. Vojenská vláda však nestanovila po prevrate žiadny harmonogram obnovy demokracie.
Znepokojené USA
Americké ministerstvo obrany je obzvlášť znepokojené tým, že Rusi sa zameriavajú na politicky nestabilné štáty v západnej a strednej Afrike, ktoré majú bohaté prírodné zdroje.
„Odhadujeme, že v bezprostrednom až strednodobom horizonte to bude s najväčšou pravdepodobnosťou Burkina Faso, ktorá osloví vagnerovcov a potenciálne ich požiada o podporu,“ povedal pre Foreign Policy jeden z vysokopostavených predstaviteľov amerických spravodajských služieb.
Zvrhnutie vlády v Burkine Faso prinútilo ministerstvo zahraničných vecí USA vyhlásiť situáciu za vojenský prevrat, čím zastavilo vojenskú pomoc krajine vo výške takmer 160 miliónov dolárov. Teraz vládnu obavy, že americký vplyv bude v krajine legálne obmedzený, keď sa Rusko pokúsi túto výhodu využiť.
Protifrancúzske nálady
Reportéri uvádzajú, že do susedného Mali dorazili v decembri minulého roka - po tamojšom vojenskom prevrate - stovky žoldnierov Vagnerovej skupiny, ktorá inak čelí obvineniam z porušovania ľudských práv a vrážd civilistov. Západní partneri Mali, ktorí úzko spolupracovali s tamojšou vládou na potlačení rastúceho extrémizmu v krajine, príchod vagnerovcov odsúdili.
Experti sa domnievajú, že Rusko sa zámerne snaží využiť rastúce protifrancúzske nálady v regióne Sahel, ktorý sa rozprestiera naprieč Afrikou - od Mauretánie na západe po Sudán na východe. V marci sa vlna protestov proti vojenskej prítomnosti Francúzska v Saheli rozšírila do viacerých krajín vrátane Mali, Nigeru, Čadu a Burkiny Faso. Francúzi obmedzili svoju prítomnosť v regióne.
„Niet pochýb o tom, že v týchto krajinách prebieha akási ruská kampaň vplyvu, ktorá slúži viacerým účelom,“ povedal nedávno pre Foreign Policy Cameron Hudson, odborník na americko-africké vzťahy z Centra pre strategické a medzinárodné štúdie.
Hrá sa o všetko
„Je to proruské, niekedy dosť očividným spôsobom s vlajkonosičmi. Je to protifrancúzske. Je to proti establišmentu týchto krajín, takže to oslabuje vedenie v týchto krajinách. Myslím si, že práve tam môžu Rusi získať oporu, v týchto krajinách, ako je napríklad Sudán alebo Čad, kde prebiehajú takéto prechody, kde sa v politickom priestore hrá o všetko," povedal Hudson. Hoci protifrancúzske nálady sú podľa neho určite faktorom, „je otázka, do akej miery to rozdúchava Rusko“.
Reportéri poznamenali, že deň po prevrate v Burkine Faso denník The New York Times informoval o demonštrantoch, ktorí vyšli do ulíc v hlavnom meste, mávali ruskými vlajkami a vyzývali Moskvu, aby im prišla na pomoc.
Detsch a Mackinnonová ďalej píšu, že ruská invázia na Ukrajinu prinútila Kremeľ presmerovať späť do Európy niektorých vagnerovcov, ktorí operovali v Stredoafrickej republike a Líbyi.
V Líbyi síce nedokázali pomôcť veliteľovi Chalífovi Haftarovi zabezpečiť si oporu v hlavnom meste Tripolis, zdvojnásobili však svoju prítomnosť v Mali, kde Francúzsko dlhé roky viedlo boj proti extrémistickým skupinám. Svoju misiu tento rok obmedzilo. Rusko by tak mohlo využiť nestabilitu v regióne, keďže teror sa šíri ďalej na juh.
Príručka vagnerovcov
Podľa niektorých odborníkov Rusko využíva vagnerovcov v Afrike ani nie tak ako žoldniersku silu, ale väčšinou ako spôsob zabezpečenia si prístupu k prístavom, letiskám a prírodným zdrojom.
Anna Borščevská z Washingtonského inštitútu pre politiku Blízkeho východu uvádza, že vagnerovci zvyčajne získavajú prístup k svojmu cieľu podľa jednoduchej príručky.
Do krajín ako Líbya, Sudán, Stredoafrická republika a Madagaskar prichádzajú po rozhovoroch na vysokej úrovni medzi Moskvou a lídrami týchto krajín. Získavajú zjednodušený prístup do prístavov a na letiská s cieľom zabezpečiť si prítomnosť v krajine a zaistiť následné ruské vojenské návštevy.
Schopnosť Ruska nasadiť žoldnierov uľahčuje jeho nedostatočná koloniálna minulosť v Afrike, čo umožňuje Kremľu vykresliť sa ako „opak koloniálnej veľmoci“, vysvetlila Borščevská.
Pokiaľ ide o tradičné metriky obchodu, investícií a humanitárnej pomoci, podľa reportérov Foreign Policy je stopa Ruska v Afrike v porovnaní so Spojenými štátmi, Európou a Čínou nízka. Ale vyslaním Vagnerovej skupiny, aby zaistila bezpečnosť a stala sa nenahraditeľnou pre vodcov, si dokázala Moskva vytvoriť obrovský vplyv s minimálnymi investíciami.
Lavrov v Afrike
Zdá sa, že Rusko naďalej robí z Afriky prioritu svojej zahraničnej politiky, aj keď sa vojna na Ukrajine zintenzívnila, píšu reportéri. Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov sa totiž vydal tento týždeň na návštevu Egypta, Etiópie, Ugandy a Konžskej republiky, a to v nádeji, že zmierni regionálne obavy z potravinovej nestability, keďže ukrajinské prístavy vyvážajúce obilie boli donedávna z veľkej časti mimo prevádzky.
Hoci vojna na Ukrajine prinútila Kremeľ presmerovať vagnerovcov z misií v Afrike a na Blízkom východe na centrálny front v Donbase, malé skupiny bojovníkov sú stále hrozbou, čo sa týka ovplyvňovania zahraničnej politiky.
Americkí predstavitelia vnímajú prítomnosť Vagnerovej skupiny v Stredoafrickej republike ako možno jej najväčší úspech, pretože nadviazala veľmi úzky vzťah s tamojším prezidentom, poznamenali Detsch a Mackinnonová.
Je to viac než len svaly
„Je to viac než len svaly. Je to oveľa sofistikovanejšie. Je to skôr cesta dovnútra," dodala Borščevská.
Ďalšie dôležité správy
