Slovensko by pre súlad s novými fiškálnymi pravidlami EÚ muselo znížiť deficit verejných financií z aktuálnych šiestich percent až k jednému percentu hrubého domáceho produktu, a to zrejme už do roku 2028. Aktuálny návrh pravidiel tak žiada viac ako dvojnásobne vyššie konsolidačné úsilie, ako nedávno prijaté národné výdavkové limity. Požadovaná konsolidácia by sa dala zmierniť znížením deficitu už v budúcom roku, ako aj prípravou zásadných reforiem. V aktuálnom komentári to konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP) Ministerstva financií SR.
Pripomína, že Európska komisia navrhuje zásadnú reformu fiškálnych pravidiel EÚ, ktorá by sa týkala aj Slovenska. Návrh bol predstavený v apríli, konečná podoba pravidiel by mohla byť známa do konca tohto roka a účinná od roku 2025. Podľa názoru IFP má súčasný návrh dobrý ideový základ. „Pravidlá sa zjednodušia a stanú sa viac proticyklickými. Dôraz bude aj na záväznejšie strednodobé plánovanie a zohľadňovanie budúcich výziev,“ priblížil inštitút.
Nové pravidlá
Nové pravidlá by od Slovenska požadovali ambicióznu konsolidáciu, čo vyplýva najmä z vysokého súčasného deficitu a budúcich nákladov na starnutie populácie. Súčasná rozpočtová pozícia Slovenska je podľa komisie nepriaznivá aj v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ. Krajina bude v nasledujúcich rokoch zápasiť s vysokým štrukturálnym deficitom okolo štyri percentá a dlhom tesne pod 60 percent HDP.
„Aplikovaním novej metodiky na štvorročný horizont sa podľa našich prepočtov požadovaná konsolidácia pre Slovensko môže blížiť k jednému percentu HDP ročne. Predbežné výpočty IFP naznačujú, že určujúcim faktorom požiadavky EK na konsolidáciu bude pri Slovensku udržať deficit pod troma percentami HDP na celom 10-ročnom horizonte po ukončení fiškálneho plánu,“ vyčíslil inštitút.
Hlavným dôvodom sú náklady starnutia populácie, ktoré v období rokov 2029 až 2038 vzrastú o dve percentá HDP a v scenári bez zmeny politík budú tlačiť na rast hrubého dlhu. Nominálny deficit bude preto do roku 2028 potrebné znížiť k jednému percentu HDP, aby následne v predpokladoch EK nepresiahol referenčnú úroveňtri percentá HDP.
Postup komisie v nových pravidlách sa podľa IFP môže javiť ako príliš preventívny voči budúcim rizikám a vyžadovať preto príliš ambicióznu konsolidáciu. „Využívanie technického predpokladu 10-ročného vývoja v scenári bez zmeny politík za horizontom fiškálneho plánu sa v návrhu javí ako arbitrárne a málo pravdepodobné,“ upozornil inštitút.
Odporúčania Európskej komisie
Ambicióznu konsolidáciu pre Slovensko by mohlo zmierniť predlženie časového horizontu ozdravného plánu zo štyroch na sedem rokov, ktoré by bolo možné po predstavení reforiem a investícií zameraných na rast a udržateľnosť. „Komisia Slovensku niekoľko rokov odporúča zefektívniť daňový mix, odstrániť nedostatky v oblasti digitálnej infraštruktúry, zlepšiť podnikateľské prostredie, skvalitniť verejné služby, zvýšiť investície do zelenej a digitálnej transformácie, či znížiť závislosť od fosílnych palív,“ priblížil IFP možný obsah týchto reforiem.
Strmej konsolidácii sa dá podľa inštitútu vyhnúť aj znížením deficitu ešte predtým, ako nové fiškálne pravidlá začnú platiť. „Komisia návrhom reformy nastavuje zrkadlo slovenským verejným financiám, ktoré bez skorej konsolidácie bude stále ťažšie ozdraviť. Slovensko bude v roku 2024 hospodáriť so štrukturálnym deficitom viac než štyri percentá HDP. Ide o jeden z najvyšších deficitov v EÚ,“ upozornil IFP. Ak by však rozpočet pre rok 2024 naplnil cieľ aktuálneho Programu stability na úrovni 3,7 percenta HDP, východiskové štrukturálne saldo, od ktorého by EK stanovila potrebnú konsolidáciu, by bolo nižšie o 0,7 percentuálneho bodu. Rovnomernejšie by sa tak rozložili požiadavky na priemerné ročné znižovanie deficitu.
