Napriek sankciám a silnému politickému tlaku väčšina zahraničných spoločností naďalej podniká v Rusku. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu sa z Ruska úplne stiahlo len 9,5 percent zahraničných spoločností. Približne tretina zahraničných spoločností obmedzila svoje aktivity v Rusku. Podľa tlačovej agentúry APA to vyplýva zo štúdie Viedenského inštitútu pre medzinárodné ekonomické porovnávanie.
Štúdia však poukazuje na to, že firmy, ktoré sa z Ruska úplne stiahli, tvorili približne 30 percent celkového obratu, ktorý zahraničné podniky v Rusku dosiahli pred vojnou.
Obrat zahraničných spoločností, ktoré v Rusku zostali, sa v roku 2022 zvýšil o takmer sedem percent, čo podľa štúdie spôsobila najmä slabšia konkurencia a väčší podiel na trhu.
Okrem toho niektoré spoločnosti profitovali z toho, že neboli terčom západných sankcií. Týka sa to napríklad ruskej divízie rakúskej Raiffeisen Bank International, ktorá podľa štúdie nebola odrezaná od medzinárodného platobného systému SWIFT.
Štúdia tiež poukazuje na to, že odchod z Ruska je pre zahraničné podniky čoraz ťažší, najmä kvôli regulačným prekážkam. V auguste 2022 napríklad Kremeľ zakázal investorom opustiť strategicky dôležité finančné a energetické sektory bez výslovného súhlasu ruského prezidenta Vladimira Putina.
Podľa štúdie zahraničné spoločnosti, ktoré naďalej pôsobia v Rusku, čelia veľkej dileme. Na jednej strane regulačné prekážky a nezanedbateľné riziko znárodnenia ich ruských aktivít spôsobujú, že odchod z Ruska je „náročný, nákladný a potenciálne riskantný krok“. Na druhej strane, zotrvanie v Rusku je spojené so špecifickými obchodnými rizikami a „obrovským poškodením reputácie“ v ich domovských krajinách, uvádza agentúra APA.