V Európe je už len hŕstka neutrálnych štátov. Jedným z nich je aj Fínsko, avšak postoj jeho obyvateľov sa ruskou inváziou na Ukrajinu mení. Prieskum ukázal, že viac ako polovica krajiny súhlasí so vstupom do NATO. Aktuálne je teda otázne, či sa Fínsko aj naďalej bude spoliehať na vlastnú armádu alebo vstupom do aliancie popudí svojho východného suseda, uvádza portál ČT24.
Rozvoj obranyschopnosti
Severská krajina aktívne rozvíja svoju obranyschopnosť. Na rozdiel od iných krajín, Fínsko nezrušilo povinnú vojenskú službu. Naopak, rozšírilo ju. Povinnú službu môžu dobrovoľne absolvovať aj ženy, trvá 65, 255 alebo 347 dní, podľa druhu výcviku. Aktívnych záložníkov je v krajine 280-tisíc, čo vytvára jednu z najväčších armád v Európe. Ak by boli povolané všetky zálohy, pripravených na boj by bolo až milión vojakov.
Severská armáda disponuje pozemnými, vzdušnými, ale aj námornými silami. Okrem toho, fínsky národ vyniká veľkou vôľou ochrany svojej krajiny. Až 74 percent obyvateľov by sa v prípade potreby zapojilo do obrany.
Otázka vstupu do NATO
„Dekády trvajúce snahy o vojenskú neutralitu krajiny nahlodali udalosti posledných týždňov. S inváziou ruskej armády na Ukrajinu sa otázka možného vstupu do NATO začala intenzívne riešiť ako vo Fínsku, tak aj vo Švédsku, ktoré je tiež neutrálnym štátom. Obe krajiny sa napríklad zúčastnili summitu NATO k situácii na Ukrajine a Fínsko napadnutú krajinu podporilo zásielkou zbraní, čo premiérka Sanna Marinová označila ako historický krok,“ píše portál.
Bývalý generálny tajomník NATO Anders Fogh Rasmussen si myslí, že by Fínsko aj Švédsko nemali so vstupom do NATO váhať. „Prihlášky Fínska a Švédska môžu byť schválené viac-menej cez noc,“ povedal Slobodnej Európe Rasmussen. Oba štáty by podľa neho prispeli k porážke Ruska.
Je iba na Fínsku, či opustí svoju desaťročia trvajúcu neutralitu a vyhodnotí hrozbu ako zásadnú. Vyhrážky smerujúce z Ruska by však mohli Fínsko k členstvu v Aliancii len ďalej priblížiť.
Ďalšie dôležité správy
